Zaprášené poklady dostali druhú šancu

Viacerí sa o knižnici zmieňujú ako o stredovekej. Nebrali do úvahy skutočnosť, v akom storočí bola vytvorená, ale v akom čase knihy vznikli. Išlo o rukopisy z 12. až 14. storočia a prvotlače z 15. storočia.

REŤAZAMI K STOLÍKOM

Pôvodná knižnica bola dielom Jána Henkela, levočského farára a knihovníka, ktorý bol zástancom cirkevných reforiem. Obsahovala 412 kníh, respektíve spisov, titulov. Otvorená bola v roku 1519.

„Ján Henkel pri zhromažďovaní kníh staval na dôležitej vlastnosti levočských intelektuálov a farárov, ktorí vlastnili väčšie aj menšie knižné zbierky. Je možné, že apeloval na ich vlastenecké cítenie. Išlo o ľudí saského pôvodu, ktorí predstavovali v tom čase obyvateľstvo Spiša,“ počúvame počas odborného seminára z úst Evy Mârza, univerzitnej profesorky z Rumunska, ktorá sa téme venovala už v 70. rokoch.

Dozvedáme sa aj o výnimočnej skutočnosti, že občania Levoče a blízkeho okolia sa do kníh, ktoré venovali, aj podpísali.

Pôvodná knižnica Jána Henkela zahŕňala najmä kódexy, inkunábuly, tlače zo 16. storočia. Dokopy päťsto kníh. Tie najvzácnejšie si poistil tak, že ich pripevnil reťazami k čítacím stolíkom. Knižnica sa stala ozdobou kráľovského mesta a útočiskom pre miestnych i cezpoľných vzdelancov.

Po roku 1611 však pomaly upadala do zabudnutia. Až v 18. storočí prejavil o ňu záujem biskup Ignác Batthyány. Bol to vášnivý zberateľ kníh, preto nečudo, že ho očarila. Keďže knižnica bola v tom čase farským majetkom, jej zbierku 412 zväzkov odkúpil. Knihy premiestnil do Alba Iulie v Rumunsku, kde sa v tamojšej knižnici Batthyaneum nachádzajú dodnes.

V DOBRÝCH RUKÁCH

Čo sa s Henkelovou knižnicou dialo potom? „Dlhé roky bola zatvorená a v pokoji si uchovávala svoje tajomstvá a poklady,“ hovorí počas slávnostného otvorenia levočský dekan Peter Majcher. Tím dobrovoľníkov v spolupráci s ním sa však postaral o to, aby sa zo zabudnutého skladu stalo miesto, ktoré dýcha historickými skvostmi.