Zázračnú udalosť uznal aj pápež

Eucharistický zázrak bol uznaný pápežom a  vďaka tomu sa Košice stali jedným z významných pútnických miest v Európe. Relikviu Kristovej krvi si uctievali aj samotní uhorskí králi. Úplne zničená bola počas náboženských nepokojov a vojen v 17. storočí.

Zachované dobové záznamy dodnes svedčia o priebehu zázraku. „O dokumentoch sa farnosť dozvedela až po otvorení Vatikánskych archívov na sklonku 19. storočia. Máme dokonca právo prezentovať pápežskú bulu, ktorá tento zázrak potvrdzuje. Od poznania tejto skutočnosti ho neustále pripomíname,“ hovorí Tomáš Harbuľák, kurátor Dómu sv. Alžbety v Košiciach, ktorý nás priamo na mieste sprevádza po stopách tejto výnimočnej udalosti.

PRED OČAMI VERIACICH

Košický eucharistický zázrak sa udial v  rozmedzí rokov 1350 – 1352. Teda v čase, keď na mieste dnešného dómu ešte stál pôvodný farský Kostol sv. Alžbety. Záznam o presnom dátume sa nezachoval, podľa všetkého bol znehodnotený pri požiari archívov alebo počas ničenia artefaktov v období protihabsburských povstaní.

„Kňaz slúžil svätú omšu pri jednom z bočných oltárov farského kostola. Išlo o oficiálnu úradnú liturgiu, preto môžeme o tomto zázraku hovoriť ako o autentickom,“ vysvetľuje náš sprievodca.

„Veriaci boli svedkami toho, že kňaz nechtiac rozlial konsekrované víno, teda už premenenú Kristovu krv, na korporál. Je to štvorcová tkanina, ktorá sa kladie pod kalich. Mohla mať rozmer 50 × 50 centimetrov. Keď kalich prevalil, tak sa zobrazila na korporáli podobizeň Ježiša Krista. Išlo o veraikon, teda o jeho pravý obraz, pravú tvár,“ približuje Tomáš Harbuľák okolnosti.