Cítil sa ako na kruhovom objazde

Vneskorších fázach života začal spoznávať aj nežnejší svet, mimo „indiánskeho“ územia. „Krásnu Ribanu zrazu sprítomnili spolužiačky, kamarátky zo spoločenstva. A tak som ,mamkinu reverendu‘ zavesil na klinec,“ spomína. Myšlienka na kňazstvo z jeho mysle síce úplne nezmizla, ale v tom čase bola potlačená do úzadia.

ZVLÁŠTNA RADOSŤ

Po strednej škole si s kamarátmi založil malé filmové štúdio, točili svadby, stužkové, klipy, dokumenty. Popritom začal pôsobiť ako dídžej. „Mal som úžasnú partiu priateľov, vyzeralo to ako vysnívaný život. A možno aj bol. Aspoň navonok. Vnútri som však cítil zvláštny nepokoj.“

Čím viac sa snažil svoje dni naplniť prácou, úspechom či romantickými vzťahmi, tým viac mal pocit, že jeho srdce hľadá niečo hlbšie. Neodmysliteľnou súčasťou jeho života bolo spoločenstvo. „V tom čase sme chodievali v rámci stretiek aj do nemocníc, detských domovov či k starkým. Práve tam som zažíval zvláštnu radosť, väčšiu než po akomkoľvek výjazde na chatu s partiou.“

Opäť sa teda začal viac zaoberať rozlišovaním Božej vôle pre svoj život, ktorá sa mu začala javiť čoraz odlišnejšia od toho, čo žil.