Deti treba naučiť všimnúť si krásu

Pamätáte sa na svoje prvé dotyky s umením?

Som zo šiestich detí, druhá najstaršia, mala som teda doma koho režírovať (úsmev). V puberte som chcela byť herečkou, ale keďže ma nikto neobjavil, začala som robiť vlastné divadielka a obsadzovala do nich deti a mladých z nášho mestečka.

Veľmi ma tešilo, ako to spája tvorivých ľudí a ako jeden projekt prináša radosť na dve strany – divákom i celému tvorivému tímu.

Vaše muzikály Príbeh z Tammiru či Legenda o zakliatom meste sú určené pre celé rodiny, svoje si v nich nájdu deti aj rodičia. Čo túžite ľuďom prostredníctvom umenia odovzdávať?

Radosť a myšlienku „pod vankúš“. Ak sa spojí humor s niečím hlbším. S niečím, čo nás núti zamyslieť sa, čo nás vyprovokuje k rozhodnutiu alebo odpovie na otázku dlho prehlušovanú dennou rutinou. Pre mňa je to najkrajší zážitok z divadla. To si vždy želám a túžim vložiť do našich predstavení.