Kráčať s rodinami napĺňa život kňaza

Ako vnímate svoje kňazstvo po viac ako dvadsiatich rokoch od vysviacky?

Čím dlhšie som kňaz, tým som vďačnejší Pánovi za tento nezaslúžený dar, cez ktorý mi zjavil toľko dobroty! Cez ľudí – manželov, mladých, deti. Naozaj sú pravdivé Ježišove slová, že kto pre jeho meno „opustí domy alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac“ (Mt 19, 29).

Pastorácia rodín mi dala a stále dáva toľko otcov a matiek, toľko manželov a manželiek, toľké deti, toľké domovy, že ak by ma Pán poslal slúžiť do farnosti v podstate kdekoľvek v Spišskej diecéze, ale možno aj v rámci Slovenska, mám v okruhu pár desiatok kilometrov priateľov.

To je ľudská stránka, ktorá však nie je len ľudskou, pretože v stretnutiach s rodinami môžeme zakúšať, že Boh je živý.

Čo pre vás ešte znamená kňazstvo?

Ako veľký dar ho vnímam aj preto, že vďaka nemu môžem ohlasovať druhým živého Krista. Môžem im ho ponúknuť prítomného vo sviatostiach, aby z neho mohli žiť život s Bohom už tu na zemi.

A to je niečo fascinujúce – žiť život s Bohom už tu, a zároveň mať nádej na plnosť života vo večnosti. Toto si uvedomujem o to viac, že dnes sa na každom kroku presviedčame, aké nespokojné sú ľudské srdcia, kým sa nestretnú s Pánom a nenájdu ho. A napokon, čím dlhšie som kňaz, tým viac milujem Cirkev.