Meniť seba, nie druhého na svoj obraz

Vladimír, váš otec inicioval formáciu pre manželov hneď po nežnej revolúcii. Dnes nesie názov Hnutie kresťanských rodín na Slovensku. Inšpirovali rodičia vašu túžbu šíriť toto poslanie ďalej?

VLADIMÍR: V našej sedemčlennej rodine, kde som vyrastal spolu s ďalšími štyrmi súrodencami, sme boli od útleho veku vedení k aktívnemu zapájaniu sa do kresťanského života aj mimo kostola formou stretiek, výletov, prípravy na sviatosti, a to napriek totalitnému zriadeniu okolo nás. Tri roky po zmene režimu som sa oženil a založil vlastnú rodinu, pričom som sa nevenoval priamemu účinkovaniu v HKR. Keď som začal s manželkou vychovávať vlastné deti, zrazu som začal vnímať svet inak. Videl som stále sa zväčšujúci tlak na rodičov, ktorý im neumožňuje viesť deti tak, ako sme boli vedení my. Najviac ma však znepokojovalo, že sa to dialo v čase „slobody“, keď som predpokladal, že nebudeme musieť riešiť elementárne problémy viery, morálky, spravodlivosti a vlastne všetkých kresťanských hodnôt. Žiaľ, skutočnosť bola iná a dodnes pretrváva.