Metafory môžu dieťaťu priniesť zmätok

V období Dušičiek chodievame k hrobom našich blízkych často aj s deťmi. Ako reagovať na ich otázky týkajúce sa smrti?

Čo najprirodzenejšie. Keď sa deti pýtajú, jednoducho, ale pravdivo im odpovedzme. Pre menšie deti, ktoré návštevu cintorína zažijú prvýkrát, je to nový zážitok. Cintoríny sú v tomto období krásne vyzdobené a osvetlené, čo sa deťom zvyčajne páči.

Pomôže im vysvetlenie, že keď zomrieme, naše telo prestane fungovať. Ale ľudí, ktorí zomreli, nikdy neprestaneme mať radi, a preto zapaľujeme sviečky a prinášame na cintorín aj kvety.

Chýbajú nám a môže nám byť smutno, preto si niekedy chvíľku poplačeme, aby sa nám uľavilo. Môžeme sa však aj zasmiať, keď si spomenieme na veselý zážitok, ktorý sme spolu s nimi zažili.

Niekedy rodičia tému zjemňujú. Napríklad že babička už spinká na cintoríne. Je lepšie sa tomu vyhnúť?

Téma smrti je ťaživá a náročná na rozhovor často aj pre nás dospelých. Niekedy sa ju tak snažíme zľahčiť či zjemniť a svoje deti pred ňou chrániť. Je to do veľkej miery prirodzené – nechceme trpieť a o to viac sa pred utrpením snažíme ochrániť deti. Tieto metafory však môžu dieťaťu priniesť mnoho zmätku.