Pán si povoláva, koho chce

V Katolíckej cirkvi sa pravidelne modlíme za kňazské povolania. Ako vnímajú toto povolanie mladí, medzi ktorými sa pohybujete?

Keď sa v škole rozprávam na túto tému so študentmi, mnohí chlapci hovoria, že keď boli malí, vnímali, že by aj oni mohli byť kňazmi. Aj teraz, keď učím tretiakov na ZŠ, tak niektorí z chalanov sú rozhodnutí ísť za kňazov.

Usmievam sa, lebo je krásne vidieť v nich túto túžbu, ale viem, že keď budú starší, tak ich to nejako opustí, a dal by Pán, aby boli aspoň v manželstve.

Ako ich môže na duchovnú cestu povzbudiť kňaz?

To, čo ako ľudia a kňazi môžeme zaiste robiť, je modliť sa a ukazovať im dobrý príklad. Práve my kňazi môžeme naším prístupom a správaním voči farníkom ukázať, aké je kňazstvo krásne.

Byť radostný, obetavý, veselý, to je niečo, po čom túži každý človek. A keď to chlapci uvidia aj na kňazovi, môže ich to zapáliť pre toto povolanie.

Môžeme aj v rodinách aktívne prispieť k tomu, aby sme ukázali chlapcom možnosť povolania ku kňazstvu?

V rodinách sa modlite. A Pán vzbudí povolanie, u koho chce. Kde sa rodina modlí, tam vznikajú povolania – manželstvo, kňazstvo... Rešpektujme slobodu človeka. Chalani sa musia rozhodnúť sami. Nikomu to nemôžeme posunúť nasilu, inak je to robota a nie povolanie.