Pýtať sa do hĺbky a hľadať pravdu

Odhaľovať vlastné korene môže byť napínavá detektívka, najmä ak to robia mladí ľudia v medzigeneračnom dialógu so staršími. Ilustračná snímka: unsplash.com/ Vitaly Gariev
Pripomíname si udalosti 17. novembra. Mnohí žiaci a študenti ho doposiaľ videli len ako „deň voľna“. Ako ho vnímate vy?
Žiaľ, dnes to už nie je ani deň voľna, ale možno práve preto by sme si mali ešte viac uvedomiť význam tohto štátneho sviatku. Význam je obsiahnutý už v jeho názve: Deň boja za slobodu a demokraciu. Osobne ho vnímam cez udalosti z roku 1989, ktoré nám prinavrátili slobodu.
Je dôležité hovoriť mladším ročníkom o míľnikoch minulosti?
Minulosť nás formuje. Vedie nás k prehrám aj k víťazstvám v budúcnosti – ako jednotlivcov, ale aj ako „tím“ v podobe národa, štátu. Futbalista sa nestane majstrom sveta pri prvom dotyku s loptou, za jeho úspechom je minulosť plná zápasov, odriekania, nadšenia i pádov.
Rovnako mladí ľudia potrebujú poznať minulosť. Spoznávanie našej cesty k slobode, zápasu s totalitným režimom, im pomôže obstáť v dospelosti.
Prečo je potrebné poznať históriu svojej krajiny?
Pri skúmaní dejín chémie alebo medicíny jasne vidíme, ako sa významní vedci či lekári poučili od svojich predchodcov. Čerpali zo skúseností iných, pridali niečo nové a vynašli látky a lieky, ktoré zachraňujú životy.
Podobne je to v dejinách krajín a národov. Poznanie našich dejín je v prvom rade témou vďačnosti za velikánov, akými boli Bernolák, Štúr, Korec, Krčméry, ktorí niesli náš národ v ťažkých zápasoch. Uvedomenie si ich príbehov a odkazu nás môže povzniesť i povzbudiť.


