Rady zo Vševedky

Niekedy je to veľmi lákavé. Ale aj keď to vyzerá ľahšie, klamať je v skutočnosti ťažšie. Pamätať si všetky klamstvá a vymyslieť súvislosti tak, aby si nikto nič nevšimol, je skoro nemožné. A keď vás niekto nazve klamárom, to tiež nie je pekný pocit.

Najhoršie je, že ak budete klamať častejšie, nikto vám už neuverí, ani keď budete hovoriť pravdu. Ale ak vám už z úst vykĺzlo nejaké klamstvo, treba to čo najskôr napraviť. Tu sú rady, ktoré sme našli vo Vševedke:

1. Čím skôr, tým lepšie – čím viac budete s pravdou otáľať, tým ťažšie to bude. Pre vás, ale aj pre tých, ktorým ste klamali, aby vám odpustili. Nespoliehajte sa na to, že na klamstvo sa zabudne. Hovorí sa, že lož má krátke nohy. To znamená, že ďaleko nedôjde a pravda sa skôr či neskôr ukáže.

2. Priznanie je poľahčujúca okolnosť – všetci vám oveľa radšej odpustia, keď sa s klamstvom priznáte sami, ako keď na to príde niekto iný. Dokonca rodičia často aj vedia, že klamete, ale dávajú vám čas a priestor, aby ste sa sami priznali. Využite ho.

3. Okrem priznania ku klamstvu povedzte vždy aj prepáč a pridajte aj vysvetlenie, prečo ste sa rozhodli klamať. Druhému to lepšie pomôže vžiť sa do vašej kože a odpustiť vám. Ale nezabudnite, že za PREPÁČ sa nikdy nehovorí ALE.

4. Ak je pre vás príliš ťažké priznať sa ku klamstvu do očí, skúste svoje priznanie napísať alebo nakresliť na papier. Veríme, že ak ste niekedy klamali, odteraz si dáte lepší pozor a ku všetkým doterajším klamstvám sa radšej priznáte. Nezabúdajte, že Pán Ježiš povedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Jn 14, 6). S klamstvom sa teda do neba neprešmykneme.

Ilustrácia: –MT–