Spôsob, ako sa dostať k Bohu bližšie

Nestačí, aby chlapci prišli len miništrovať. Treba, aby sa im niekto venoval a robieval s nimi stretká. Ilustračná snímka: Človek a Viera/Stanislava Vitoňová
Spomínate si ešte na svoje miništrantské začiatky?
Začal som hneď po prvom svätom prijímaní. Farár v kostole vyhlásil, že chlapci môžu prísť miništrovať. A tak som šiel spolu so svojím ocinom. Ale mal som strach, lebo som nevedel, ako sa oblečiem do miništrantského oblečenia a čo tam budem robiť.
Ocino ma síce povzbudzoval, ale pri dverách sakristie ma už nechal samého (úsmev). Našťastie sa ma ujali ostatní miništranti a pomohli mi.
Myslíte si, že aj táto formácia vás neskôr priviedla ku kňazstvu?
Miništrovanie sa mi páčilo, ale u nás na dedine malo svoju hierarchiu. Boli sme rozdelení do viacerých stupňov a každý z nich mal určené, čo mohol robiť. Keď som chcel pri oltári robiť niečo viac, musel som najskôr z toho spraviť skúšky.
Myslím, že miništrovanie mi bolo veľkou pomocou v rozhodovaní sa pre kňazstvo. Neskôr ako stredoškolák som začal rozdávať sväté prijímanie. Bola to služba, ktorá sa mi páčila, lebo okrem kostola som mohol sväté prijímanie nosiť aj chorým a starým ľuďom do ich domovov.
Mali ste v detstve ako miništrant aj svoj vzor?