Upratovanie v duši i vo vzťahoch

Keď som bola malá, spájala som si Veľkú noc či Vianoce s veľkým upratovaním. Veď komu by sa v takom veku chcelo upratovať (úsmev). Postupne, ako bežal čas, sa môj pohľad na upratovanie menil.

Ideálne predstavy mladej manželky a čerstvej mamy o čistučkom, upratanom byte sa rozplynuli narodením dvojičiek Samuela a Antónie. Presne o osemnásť mesiacov k nim pribudla Anička a z nášho čistučkého bytu sa stalo veľké ihrisko.

Vo veci hodnôt a priorít sme mali jasno. Najdôležitejšie bolo, aby boli deti i my ok. Poriadok bol až na niektorom z ďalších miest. Teraz sa na tento čas obzerám s úsmevom a sama seba sa pýtam: je vonkajší poriadok to, k  čomu pôstny čas pozýva?

DUCHOVNÉ UPRATOVANIE

Zaujala ma pôstna výzva, ktorá znela: „Nehladuj, nakŕm dieťa!“ Je to iniciatíva, ktorá v pôste povzbudzuje zamyslieť sa nad tým, či sú „tradičné“ pôstne aktivity dostačujúce a prinášajú to, čo naozaj potrebujem.

Stačí držanie prísneho pôstu alebo vyluxovanie bytu na to, aby som bola pripravená na prijatie a privítanie Zmŕtvychvstalého vo svojom živote?

Človek vplyvom okolností mení svoj postoj k mnohým veciam. Je to prirodzené a odráža to okolnosti, v ktorých sa ocitá.