Bojovník na ceste k identite muža otca

„Biblické postavy sú pretkané zápasom o pravú identitu. Ale práve preto sú pre nás príťažlivé, že sú ľudsky nedokonalé, nie sú to supermani ani superženy.“ Na tému mužskej identity a spirituality sa s nami zhováral kapucín MARTIN BORKOVSKÝ (48).
Pavol Kall 21.07.2024
Bojovník na ceste k identite muža otca

MARTIN BORKOVSKÝ (1975) pôsobí v kapucínskom kláštore v Bratislave, kde má ako kapucín na starosti formáciu postnovicov a študentov; ako kňaz je tiež zapojený do celého spektra pastorácie. Dlhodobo sa venuje rôznym aktivitám v spojitosti s mužskou spiritualitou – pripravuje a vedie duchovné cvičenia alebo prednášky. Snímka: archív brata Martina Borkovského

V čom spočíva identita muža a otca z kresťanského pohľadu?

Identita je vlastne autentické bytie vyznačujúce sa jednotou psychologického a spirituálneho života človeka a jeho konania. Sväte písmo nám hovorí o dvoch základných identitách: muž a žena. Ukazuje nám, že byť mužom a ženou nie je jednoduchá záležitosť. Jednotlivé biblické postavy sú pretkané zápasom o  pravú identitu. Ale práve preto sú pre nás príťažlivé, že sú ľudsky nedokonalé, nie sú to supermani ani superženy.

Nerodíme sa teda s hotovou identitou, ale o ňu musíme bojovať?

Presne tak, muž sa nenarodí s mužskou identitou, ale sa narodí s chlapčenskou identitou, zameranou na seba. Aby sa chlapec stal mužom, potrebuje sa identifikovať so zrelou mužskosťou. Podobne to je aj s identitou otca. Chlapec potrebuje zrelé vzory mužskosti a  otcovstva. Naprieč kultúrami vidíme jeden fenomén, ktorý sa vyskytoval stále – a Bohu vďaka, že sa ešte i vyskytuje – a nazýva sa iniciácia. To znamená, že chlapci boli do identity muža a otca iniciovaní, a keď sa vrátili z iniciácie, nikto ich už nepokladal za chlapcov a oni skúsenostne zažili svoju novú identitu a stotožnili sa s ňou.

V čom sú dnes najväčšie riziká, ktoré negatívne ovplyvňujú identitu muža a aj otca v rodine?

Je to práve absencia vzorov a v západnej kultúre aj neprítomnosť iniciácie. Naša konzumná spoločnosť ospevuje adolescenciu – nezrelosť. Takže po svete nám chodia muži, ktorí sú stále zameraní na seba a svoje potreby – teda chlapci. A títo chlapci sa stávajú vzormi ďalších chlapcov. Zašlo to až tak ďaleko, že chlapčenské predvádzanie sa a zameranie na seba sa pokladá za mužskosť. Chlapec však nevie byť otcom.

Prečo k tomu podľa vás dochádza?

Chlapčenská mentalita je nezrelá mentalita a tam, kde je nezrelosť, sa ľahko manipuluje. To sa týka aj  žien. Ak by naša spoločnosť chcela zrelých ľudí, tak by sa podľa všetkého zrútil celý ekonomický systém konzumu. Nezrelosť a rozbité rodiny sú záruka dobrých ziskov.

Akú úlohu a poslanie by mal zohrávať muž a otec vo svojej rodine, aby ju posilnil, upevnil a aby mohla vyniknúť jeho identita v pravom čase na pravom mieste?

Na otázku, čo je úlohou otca, mám rád jednu odpoveď: Získať si srdcia svojich detí! A pridal by som k tomu: Nestratiť srdce manželky! Srdce je totiž symbol slobody, ktorá je základ lásky. Otcovia potrebujú pochopiť toto svoje poslanie. Otec nemá byť bankomat a trestajúca ruka. Otec má byť prítomný symbol lásky, ktorá sa slobodne a konkrétne prejavuje vo vzťahoch. Možností je nespočetne.

Vo svojich prednáškach si všímate muža v niekoľkých biblických rovinách. Prvou je muž prorok.

Keď sa pozrieme do Svätého písma, nájdeme v ňom veľa prorokov. Sú tam falošní proroci, ktorí vždy hovoria to, čo človek chce počuť, aby si zachovali priazeň a výhody s tým spojené. Potom sú tam praví proroci – majú to ťažké, lebo hovoria pravdu, teda to, čo ľudia nechcú počuť, preto sa ich väčšinou snažia odstrániť. Pravý biblický prorok však nikdy nehlásal svoju pravdu, ale Božiu a aj sám sa ňou riadil. Sväte písmo hovorí, že pravda nás vyslobodí a máme ju hlásať vhod i nevhod. Už z tohto vyplýva, čo znamená byť prorok. Otec v rodine by mal byť hľadač pravdy, ktorá prináša nádej, a do tohto dobrodružstva by mal pozývať celú svoju rodinu.

Prejdime k druhej rovine – muž bojovník. Ako ho opisuje Biblia?

Bojovník zosobňuje a aktívne realizuje mužskú silu. Muž bojovník vie, aké boje sa oplatí bojovať, a má aj potrebnú výzbroj. Aby vedel dobre rozlíšiť, ktorý boj sa oplatí viesť, potrebuje byť vždy v kontakte s kráľom, inak mu hrozí, že sa stane temným bojovníkom rozsievajúcim násilie. Bojovník v rukách chlapca je vždy zničujúci. Jedna pekná myšlienka dobre vystihuje iniciačný cieľ: skôr ako naučíme bojovníka držať meč, potrebujeme ho naučiť tancovať. Tanec je záležitosť milovníka, ktorý zosobňuje radosť zo života, tvorivú energiu. Skutočná láska je tvorivá, hľadá nové cesty. Milovník chráni muža pred tým, aby uviazol vo vychodených koľajniciach. Bez jeho tvorivej lásky sa môže rodina zmeniť na niečo despotické. Bojovník je v mužovi zásadný archetyp, no jeho najzákladnejší boj je boj o vlastné srdce – nesmie stratiť kontakt so sebou. Ak vyhrá tento zápas, získa i srdcia svojich detí a nestratí ani srdce svojej manželky. Niet dôležitejšieho zápasu.

Spomínali ste kráľa. To je ďalšie poslanie – muž kráľ. Čo nám o ňom hovorí Sväté písmo a ako sa prejavuje v rodine?

Archetyp kráľa je zosobnenie sily v mužovi, ktorý je schopný žehnať druhých a dobrorečiť im. Krásne to vidieť vo vzťahu k deťom: otec, ktorý oceňuje dobro vo svojich deťoch a je na ne hrdý, je kráľ v plnosti. Je to otec, ktorý chce, aby deti boli lepšie než on – deti nevníma ako konkurenciu. Tam, kde vládne dobrý kráľ, kráľovstvo prekvitá a nie je tam prítomný chaos, ale tvorivý poriadok.

Ktoré biblické postavy môžu mužov a otcov motivovať pri hľadaní a napĺňaní ich identity?

Biblická postava číslo jeden, ktorá môže mužov naučiť niečo o tom, čo znamená byť mužom, je sám Ježiš. Odporúčam prečítať si evanjeliá tak, že si budete všímať Ježiša ako muža – ako sa správa, ako si stojí za slovom, ako prejavuje emócie, ako sa správa k iným ľuďom... Ak sa od neho naučíme byť mužmi, budeme vedieť byť aj otcami.

Máte nejakú radu, ktorá by mužovi a otcovi 21. storočia pomohla v napĺňaní jeho úlohy?

Zo svojej skúsenosti by som vyzdvihol túto: muži, otcovia, neostávajte sami. Spájajte sa, buďte si oporou na ceste k zrelosti muža. A ešte jedna, ktorá veľmi súvisí s chlapčenskou mentalitou: neurobte z tohto spájania súťaž o najlepšie spoločenstvo alebo súťaž o najlepšieho supermana v tomto spoločenstve. Spájajte sa, aby ste si kryli chrbty v bojoch a poskytli si priestor prijatia; aby ste vytvorili priestor, kde chlapci môžu nájsť identitu muža.

Ako môžu napomôcť k tomu, aby lepšie vynikla hodnota rodiny, založenej na vzťahu muža a ženy?

V prvom rade si musia uvedomiť, že tento problém je skutočný. Potom ho veľmi dobre pomenovať, pochopiť celú jeho dynamiku a nedať sa znechutiť. Nakoniec začať robiť konkrétne zmeny, aby sme ukázali, že rodina je naozaj to najlepšie pre človeka. Manželky môžu svojim mužom pomôcť tak, že ich v tomto procese podporia, že im umožnia venovať konkrétny čas práci na sebe v spoločenstve iných mužov. Tu zrejme trochu narazíme, lebo žijeme v dobe, keď je obrovský tlak na náš čas – väčšina ľudí žije v neustálom tlaku, že nič nestíha. Tak kde nájsť čas na zastavenie, premýšľanie, realizáciu zmien? Skutočná zmena nie je nič ľahké a bez dobrej komunikácie a pochopenia medzi manželmi je priam neuskutočniteľná.

Ako vyzerá súčasná pastorácia zameraná na duchovné a vzdelávacie aktivity mužov?

V  mojom okolí vidím zo strany mužov narastajúcu potrebu stretávať sa, tvoriť mužské spoločenstvá, vytvárať si priestor na modlitbu, byť si navzájom povzbudením na ceste dozrievania k celistvej osobe, teda k svätosti. Takisto sa konajú rôzne podporné aktivity na Slovensku i v Česku, ktoré napomáhajú mužom upevňovať ich mužskú identitu.

Čo by ste na záver zaželali mužom otcom?

Všetkým mužom, ktorí sa snažia byť dobrými otcami, prajem jednu jedinú vec: aby sa nedali znechutiť sami sebou, keď zápasia o to byť dobrým mužom, manželom, otcom. Nechcite byť supermani ani superotcovia. Ostaňte na ceste dozrievania, hľadajte si spolubojovníkov na tejto ceste, ktorí vás podržia, keď vám bude ťažko. Neostávajte sami! Osamelý bojovník je mŕtvy bojovník. Ak sa má chlapec stať mužom, potrebuje mať okolo seba spoločenstvo mužov.