Chcel som iba pomáhať mladým

Kedy ste začali vnímať, že čosi nie je v poriadku, že nežijeme v slobode?

Keď bola v Senci slintačka a podľa nariadenia sa ľudia nesmeli zhromažďovať. Krčmy však mohli byť v určité hodiny otvorené. Kostol nie. Rozmýšľal som, prečo sa nemeria rovnakou mierou. Druhá vec, ktorá ma zarazila, boli prvomájové manifestácie.

Už ako žiak na základnej škole som sa pýtal: Prečo tam musím ísť a kričať „nech žije KSČ“? Prečo musím byť pionier? Robiť niečo nasilu mi bolo proti srsti. Tam som videl, že nie sme slobodní.

Vyrastali ste v katolíckej rodine?

Mamička bola evanjelička, otec katolík, bývalý miništrant a skaut.

Kto vás priviedol k viere?

K vonkajškovej viere ma priviedla babka, otcova mama. Dbala na to, aby som sa večer pomodlil aj aby som išiel do kostola. K osobnej vnútornej viere som sa dostal až ako gymnazista. Tu už môžem hovoriť aj o vzniku duchovného povolania.

Kto vás k nemu inšpiroval?

Tajný saleziánsky kňaz Ivan Gróf, ktorý učil na gymnáziu v Senci. Páčil sa mi jeho štýl, lebo počas každej prestávky bol medzi mladými, prihováral sa im a povzbudzoval ich.

Azda ako každý tínedžer, aj ja som s ním riešil problémy s rodičmi. Ivan Gróf mi radil a viedol ma k hlbšiemu duchovnému životu. Stal sa pre mňa akoby starším priateľom. Pýtal som sa sám seba, čo keby som tiež pomáhal mladým ako on mne.

Bolo ešte niečo, čomu vďačíte za duchovné povolanie?