Chudobu som sa naučila objímať
Ruženec, ktorý drží Anna Zifčáková v rukách, dostala ako dar od sestričky z rehole Sestier milosrdného Ježiša, ktorá pôsobí v Brezne. Snímka: Erika Litváková
ANNA ZIFČÁKOVÁ (1951) žije v Brezne. Roky súťažne športovala, venovala sa atletike, cyklistike, futbalu a volejbalu. Pôsobí v Slovenskom misijnom hnutí, je dobrovoľníčka v Dome sv. Vincenta v Banskej Bystrici. Za dlhodobú službu núdznym jej tento rok Sociálna subkomisia Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska udelila Cenu svätej Matky Terezy z Kalkaty.
Pochádzate z Horehronia. Aké detstvo ste tam prežili?
Nemali sme veľa peňazí či luxusu. No mali sme luxus lásky. Moja mamka sa podobala na Matku Terezu, čo som si uvedomila až neskôr. Podobala sa jej aj povahou. Aj preto ma fascinovalo, keď som dostala nomináciu na Cenu svätej Matky Terezy z Kalkaty. Z rozrušenia sa mi podlomili nohy.
Mamka sa volala Šarlotka, otec Janko. Mám troch bratov, takže detstvo som prežila s chlapcami. Hrávali sme spolu futbal, volejbal, čokoľvek. Najskôr ma odsúvali, nechceli ma v tíme, no keď im chýbal niekto do počtu, zobrali ma. Vďaka tomu som napokon pri športe aj skončila.
Čo som robila, to mi išlo. Mala som pri sebe dobrých trénerov a ľudí, ktorí mi boli ochotní pomôcť, a pritom vôbec nemuseli. Popri nich som sa naučila, že aj ja musím dávať.
Ktorým športom ste sa venovali?
Prečítajte si celý článok. Zaregistrujte sa a predplaťte si katolickenoviny.sk S predplatným získate
neobmedzený prístup ku všetkým článkom
Súvisiace články
Podpredseda Fóra kresťanských inštitúcií Pavol Kossey: Hodnota úcty k starším poklesla
Predsedníčka OZ Mareena Pobudová: Od pokoja k násiliu je niekedy centimeter
