Cítim, že som šťastný kňaz a biskup

Nových kňazských povolaní v posledných rokoch ubúda. V čom vidíte príčinu?

Jednou je demografická situácia, súčasné ročníky sú počtom oveľa menšie ako tie predchádzajúce. Ďalšou je to, že dnešná spoločnosť akoby strácala zmysel pre službu.

Ľudia pozerajú hlavne na seba, na svoje osobné dobro a málo si všímame potreby druhých. A kňazstvo je povolaním k službe - Bohu a ľuďom. Je sviatosťou pre spoločenstvo, pre druhých. Toto sa odráža aj v kríze manželstva a rodiny. Ale máme aj mnoho mladých, ktorí sú povzbudením. Zapájajú sa do dobrovoľníctva, do služieb vo farnosti.

Do kňazstva povoláva Pán. Povoláva v súčasnosti menej, keď klesá počet duchovných povolaní?

V jednom som si istý – Pán aj dnes rozsieva povolania rovnako štedro ako v minulosti. Dnešní mladí však akoby oveľa ťažšie vedeli započuť Božie volanie a potom v ňom vytrvať.

Jednak pre možnosti, ktoré sa im núkajú, ale tiež preto, že nemajú skúsenosť s osobným vzťahom s Ježišom. Ako ho majú počuť, keď sa nemodlia, keď nečítajú Božie slovo?

Nás v mladosti kňazi duchovne viedli, dávali nám literatúru, čítali sme Sväté písmo. Už ako gymnazista som si robil krátke rozjímanie. Tak som sa učil počúvať, čo Boh odo mňa chce.

Preto považujem za veľmi dôležité, aby sme mladých neúnavne povzbudzovali k modlitbe a čítaniu Božieho slova. Najskôr potrebujú poznať Ježiša, až potom im môžeme hovoriť o povolaniach.

Dá sa na to využiť aj príprava na sviatosť birmovania, ale nemôžeme ju robiť ako pred tridsiatimi rokmi. Nebojme sa a hľadajme nové spôsoby.

V čom vidíte dôvod, že je to dnes iné?

V štýle života. Čas venovaný sociálnym sieťam je na úkor niečoho. Na úkor skutočných vzťahov a modlitby. Pravda je i to, že v súčasnosti v mnohých rodinách absentuje kresťanská výchova.