Človek je vždy viac ako nálepka

MATÚŠ SÝKORA (1991) pochádza z okolia Nitry. Vyštudoval filozofiu a teológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Doktorát katolíckej teológie získal na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity. Snímka: Erika Litváková
V súkromných i verejných prejavoch funguje nálepkovanie vo veľkom. Čím to je?
Henri Bergson vo svojej knihe Dva zdroje morálky a náboženstva rozlišoval otvorenú a uzavretú spoločnosť. Zjednodušene môžeme povedať, že uzavretá je zameraná na seba a svoje prežitie. Je pre ňu typické bojové nastavenie „my verzus oni“.
Romano Guardini v jednej súvislosti napísal, že jednou z hlavných čŕt modernej kultúry je strach. Na dnešnej spoločnosti možno vidieť obe tieto črty – uzavretosť a strach.
Ako to súvisí s nálepkovaním?
Nálepkovanie sa tu javí ako mechanizmus sebazáchovy, snaha o ochranu samých seba pred domnelým vonkajším nepriateľom. Z týchto dôvodov mnohí populisti, či už politici, alebo aj novinári, veľmi radi zneužívajú prirodzené a nízke pudové sklony uzavretých más, ktorými takýmto spôsobom manipulujú.
Ako vidíme, aj v našej spoločnosti je to efektívny a po osvojení si istých manipulatívnych zručností aj pomerne jednoduchý spôsob získavania priazne verejnej mienky.
Bežný človek je len výnimočne schopný kriticky rozlišovať a prijíma predkladané ideologické naratívy, ktoré určujú jeho vnímanie reality. Ich obsahy ľudia, žiaľ, prijímajú ako prirodzené a nevyhnutné. V populistovi následne vidia „spasiteľa“, ktorý ich ochráni pred „nepriateľom“.
Aký to má vplyv na medziľudské a spoločenské vzťahy?


