Človeka rešpektoval aj s jeho príbehom

Kde vás zastihla správa o úmrtí Svätého Otca?

Sledoval som bežný prehľad správ v televízii, keď sa na obrazovke objavil jeden riadok, že zomrel pápež. Najprv som tomu nechcel veriť, lebo sa zdalo, že po prepustení z nemocnice bude vedieť fungovať a žiť dlhšie. Zostal som trochu v šoku a dostavil sa zvláštny smútok. Až keď som si to overil aj v iných médiách, konfrontoval som sa s tým, že naozaj máme sede vacante.

Ako diplomat v službách Svätej stolice ste sa s pápežom osobne stretli veľakrát. Kedy ste ho videli naživo prvýkrát?

Hneď v deň jeho zvolenia. Študoval som vtedy na Lateránskej univerzite v Ríme, a keď som počul, že konkláve zvolilo pápeža, okamžite som bežal na Námestie sv. Petra. Videl som, ako prvýkrát vyšiel na balkón a predstavil sa ako František. Priznám sa, že som v tom čase ani nevedel, že kardinál menom Bergoglio vôbec existuje. Keď som si však prečítal jeho životopis, uvedomil som si, že je to normálny človek, jeden z pomedzi mnohých, taký, ktorý stále žil obyčajnú ľudskosť, či už v laickom, kňazskom alebo biskupskom stave. V tom som od začiatku cítil veľkú silu.

Ako ste ho vnímali v začiatku pontifikátu?

Jeho prvé gestá možno boli pre niekoho šokujúce. On sa však na Cirkev začal pozerať opäť Kristovým a pôvodným evanjeliovým pohľadom, ktorý mi v nej chýbal. Vôbec nechcem povedať, že by tak nerobili aj predchádzajúci pápeži, ale on mal veľký dar bezprostrednosti, že to celému svetu dokázal priamo „šplechnúť“, aby to každý opäť videl jasnejšie. V zmysle – haló, Cirkev naozaj nie je firma, nie je to iba organizácia, ale živé spoločenstvo a Kristova nevesta, ktorú ustanovil pre dobro ľudí, nie aby ich obmedzovala. Toto bol pre mňa od prvých chvíľ pápež František.