Dažďové dievča s africkým srdcom navždy

Ste bývalá miss, boli ste na misiách, ste zanietená lekárka, zdolávate štíty od Atlasu po Himaláje, napísali ste knihu, zabehli polmaratón, otužujete sa... Je niečo, čo nerobíte?

Mala by som sa viac učiť (úsmev). Ďakujem za krásny úvod, no všetko uvedené je len kombinácia daru a talentu daného zhora, so štipkou disciplíny a nadšenia.

Na facebooku máte myšlienku: Život je príliš unikátna príležitosť, aby si ho premárnil čakaním, až príde „správny čas“. Čo by ste si na pomyselný zoznam ešte chceli dopísať?

„Nečakaj na svoj deň, na svoj veľký čin, každá chvíľa sa ti ponúka...“ spieva sa v piesni Nech slnko svieti, kde si ty. Chcem žiť, ako žil nebohý pán profesor Krčméry.

Žil naplnene a zmysluplne každý deň, v šesťdesiatke si spokojný povedal, že už dosiahol všetko, čo chcel, a odovzdal svetu všetko, čo potreboval. Dosiahol úžasné veci, a pritom mal rovnaký 24-hodinový deň ako my.

Produktívneho času nemáme až toľko, ja si to veľmi intenzívne uvedomujem, a preto žijem buď naplno, alebo vôbec. Môj zoznam nemá konca, ale konečné slovo má aj tak niekto Iný.

Po kom ste zdedili dobrodružnú povahu? Odmalička ste boli živé striebro?

Odmalička som vyčnievala z radu. Jednak výškou, mám 183 cm, jednak pohľadom na svet. Stretla som inšpiratívnych ľudí, ktorí nemali hranice, všetky nápady boli realizovateľné. Od týchto ľudí som nasávala, nechala si radiť, ale aj sa kritizovať.

Sú mojimi doživotnými vzormi a učiteľmi. Neskonalou inšpiráciou, podporou a pomocou sú aj moji rodičia, za čo som nesmierne vďačná.