Dogmy nie sú ľudský výmysel

PAVOL ZAHATLAN (1968), odborník na dogmatickú teológiu, farár farnosti Nitra-Dolné mesto. Kňazskú vysviacku prijal v júni 1997. V rokoch 2006 – 2018 bol rektorom Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre. Snímka: –JL–
Ako možno stručne charakterizovať dogmu?
Z etymologického hľadiska slovo dogma pochádza z gréčtiny a znamená náuka, edikt či dekrét. V cirkevnom význame za dogmu považujeme učenie, ktoré je pevne stanovené, nemenné a záväzne platné pre celú Katolícku cirkev. Môže ísť o vyhlásenie učiteľského úradu Cirkvi, koncilu či pápeža.
Ako vzniká dogma a čo je podnetom na jej kreovanie?
Vždy je to odpoveď na to, čo Cirkev prežíva v danej dobe, alebo na problém či situáciu, ktorá sa vyskytne. Niekedy je to aj reakcia na nejakú herézu. Cirkev potom dogmou definuje, v čo verí, čím ohraničuje pravdivosť katolíckej viery voči heréze, bludu alebo omylu.
Niekedy, ako pri dogme o Nanebovzatí Panny Márie, je táto pravda viery už obsiahnutá v posvätnej Tradícii, ale Cirkev ju vyhlási za dogmu až neskôr. V tomto prípade bola vyhlásená v roku 1950, no už v 17. a 18. storočí vznikali kostoly zasvätené Nanebovzatej Panne Márii.
Prečo Cirkev s vyhlásením toľko čakala?
Neviem, či sa to dá tak jednoducho povedať, no dozrel čas. Cirkev túto pravdu uznávala, verila jej a vyhlásenie za dogmu bolo už len potvrdenie toho, čo bolo dávno obsiahnuté v posvätnej Tradícii.
Už predtým mnohí cirkevní otcovia hovorili o Panne Márii ako o novej Eve. Vieme, že je nepoškvrnene počatá, čiže nemala dedičný hriech, po skončení pozemskej púte bola uchránená od porušenia v hrobe.


