Dôvera sa buduje cez vzťahy

„Morálna nadradenosť je presvedčenie alebo postoj, pri ktorom sa považujem za čestnejšieho či spravodlivejšieho než ostatní. To vedie k poučovaniu a odsudzovaniu iných, čo ničí vzťahy,“ hovorí sociológ HUGO GLOSS (37), ktorý skúma sociálnu kohéziu.
Martina Halúsková 27.05.2026
Dôvera sa buduje cez vzťahy

HUGO GLOSS (1989) je projektový riaditeľ DEKK Inštitútu, ktorý sa venuje výskumu sociálnej kohézie. Vyštudoval medzinárodné vzťahy a diplomaciu na univerzitách v Bologni a Ríme a je absolventom Kolégia Antona Neuwirtha v Ivanke pri Dunaji. Koordinoval humanitárne charitatívne projekty v Iraku, Sýrii, Libanone a na Ukrajine. Je interný doktorand Katedry sociológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Jeho štúdium je zamerané na výskum teórie sociálnej kohézie a vývoj experimentálneho modelu jej merania a posilňovania v slovenskej spoločnosti. Snímka: Erika Litváková

Čo je vlastne sociálna kohézia?

Spoločenská súdržnosť. Opisuje spoločenské sily, ktoré držia ľudskú skupinu pohromade. Súdržná spoločnosť je taká, kde si ľudia dôverujú, rešpektujú spoločné pravidlá a sú k sebe solidárni. Sú ochotní deliť sa navzájom o zdroje a brániť svoju krajinu. Nie je to abstraktný pojem z vedeckých článkov, ale opis dobre fungujúcej spoločnosti pre všetkých jej členov.

Čo je dôležité na dosiahnutie takéhoto stavu?

Najmä dôvera – medzi ľuďmi a aj k inštitúciám. V prípade dôvery voči ľuďom, ktorých nepoznáme osobne, na Slovensku len okolo 25 percent obyvateľov deklaruje, že sa iným dá veriť. Toto číslo sa v podstate za 35 rokov nezmenilo.

Pre porovnanie, vo Fínsku alebo v Nórsku vám to povie zhruba 70 percent ľudí, v Česku 36. V Albánsku len tri percentá. Nie sme však chronicky nedôverčivá spoločnosť, evidujeme vysokú dôveru voči členom rodiny alebo susedom. Máme teda tendenciu veriť len ľuďom, s ktorými máme osobnú a pozitívnu skúsenosť.

Čo dnes najviac rozdeľuje spoločnosť?

Niektorí našu spoločnosť označujú za fragmentovane polarizovanú, čo znamená, že v nej nemáme len jeden zlom medzi dvoma tábormi, ale viacero konfliktných línií súčasne. Od postoja k pandémii a očkovaniu, vojne na Ukrajine, kultúrno-etickým sporom až po regulácie Európskej únie.

Tieto konflikty neprechádzajú len medzi politickými stranami, ale aj cez naše rodiny. Z nášho výskumu vychádza, že zhruba polovica ľudí sa vyhýba polarizujúcim témam dokonca aj v rodinnom kruhu, pretože si uvedomujú, že ak by niektorú otvorili, pokazili by nedeľný obed či rodinnú návštevu.

A to nechcú. To je symptóm vážneho stavu, akéhosi „studeného prímeria“, a nie súdržnej spoločnosti.

Prečítajte si celý článok. Zaregistrujte sa a predplaťte si katolickenoviny.sk

online predplatné

S predplatným získate
neobmedzený prístup ku všetkým článkom