Homília má niesť silu pravdy

Keď ste písali svoje zamyslenia pre Katolícke noviny, ako ste vnímali čistý papier pred sebou?

V homílii na sviatok Krstu Pána som hovoril práve o tom: napísať prvé slová, začať písať je neraz náročné. Osobitne to platí pre krátku homíliu. Prvá veta alebo vety naznačujú ďalší obsah textu. V živote majú prvé vety, ktoré človek počuje, veľký význam.

Človeka poznačí na celý život to, či je prijatý a milovaný alebo nie. A to sa vyjadruje aj slovami. Ak by som písal rozprávku, tak isto viem, ako by som začal – kde bolo, tam bolo... Homília ale nie je rozprávka, no môže a má mať v istom zmysle rozprávkové čaro a hlavne silu pravdy.

Keď niekedy cítite blok a neviete, čím začať, ako to prekonávate?

Najčastejšie tak, že sa idem na chvíľu prejsť alebo si to odložím na neskôr. Zväčša je to ale odloženie na neskôr, a potom už tlačí čas. Ale je to spojené aj s prosbou k Bohu, aby mi pomohol „odbrzdiť“ a trochu ma potlačil, aby som „naštartoval“. Potom to už ide.

Ocitli ste sa aj v situácii, keď ste mali v sebe nezodpovedané otázky a potom ste o tom museli kázať?

Pri homíliách ani veľmi nie. Lukášovo evanjelium v ukončenom liturgickom roku prinášalo veľmi veľa lásky, milosrdenstva. Aj tie najťažšie udalosti Ježišovho života vedel evanjelista Lukáš rozprávať z perspektívy Ježiša, ktorý prišiel hľadať, čo sa stratilo, a ohlásiť spásu. Ťažšie bolo hlavne to, ako to prerozprávať či podať súčasnému čitateľovi. S tým som sa musel najviac popasovať.