K ľudovému katolicizmu zachovávajú rešpekt

Už druhý rok pôsobíte v Madride ako rehoľný brat salezián. Čo je vaším hlavným poslaním?

Nachádzam sa v záverečnej etape svojej desaťročnej rehoľnej formácie. Naša rehoľa kladie dôraz na to, aby sme počas tohto obdobia získali aj skúsenosť zo zahraničia, čo je dôvod, prečo ma predstavení poslali do Španielska. Počas minulého roka som mal za úlohu navštevovať miestne stredné odborné školy spravované saleziánmi.

V Španielsku má totiž odborné vzdelávanie mimoriadne silnú tradíciu. Cieľom bolo pochopiť fungovanie týchto inštitúcií a analyzovať, ktoré prvky ich vzdelávacieho systému by sme mohli aplikovať aj na Slovensku.

Tento rok sa venujem štúdiu teológie na inštitúte patriacom pod Pápežskú univerzitu v Salamanke. U saleziánov je totiž preferované, aby aj rehoľný brat, ktorý nesmeruje ku kňazskej vysviacke, disponoval teologickou formáciou.

Španielsko je u nás považované za katolícku krajinu. Platí toto tvrdenie?

Ak chceme porozumieť dnešnému Španielsku, musíme si ho najprv zadefinovať. Je to pestrá krajina a mnohé javy sa líšia v závislosti od konkrétneho územia. Sever krajiny je výrazne sekularizovaný, kým smerom na juh nájdeme oblasti, ktoré sú omnoho náboženskejšie.

Celkovo je krajina rozdelená do sedemnástich regiónov a ich obyvatelia sa primárne definujú práve cez príslušnosť k svojmu regiónu. V globále však platí, že Španielsko je dnes plnohodnotnou súčasťou západného sekularizovaného sveta.

Krátko pred pápežovou návštevou Španielska biskupská konferencia vydala dokument s pastoračnými prioritami na najbližšie štyri roky. Biskupi chcú napríklad reagovať na to, že zo 45 miliónov Španielov chodí pravidelne na nedeľné bohoslužby iba 8 miliónov. Čo je dôvod tohto trendu?

Súvisí to s demografickým a sociologickým vývojom. Sme svedkami masívneho vyľudňovania vidieka, aj odchodu mladých ľudí z menších miest. Tento jav má vplyv aj na pastoračné projekty. Uvediem príklad z Arévala neďaleko Madridu.

Tamojšia saleziánska internátna škola sa postupne zatvára. V meste už jednoducho nie sú mladí ľudia, pre ktorých by fungovala.

Pôvodné priestory školy slúžia ako hospic pre starších spolubratov, no dnes už prestávajú plniť aj túto funkciu. Arévalo sa mení na akési mesto duchov. Je to špecifický fenomén, keď silné centrá úplne vysali život z menších sídel.

V opustených mestách potom už nezostáva takmer nič. Tento proces poznačuje i tradičný ľudový katolicizmus, hoci ten sa v niektorých formách stále udržiava.