Kaplán má byť vo farnosti, nie na fare

V kňazskej službe ste druhý rok. Ako počas tohto obdobia vnímate svoje pôsobenie?

Je to veľmi zaujímavá, radostná a plná služba. Prináša mi veľkú radosť, že môžem slúžiť iným. Celá moja vízia bola, aby ľudia žili hlbší vzťah s Ježišom. Teším sa, keď ich môžem vovádzať do toho, ako žiť hlbšie s Ježišom, ako mať s ním vzťah.

Moja služba spočíva hlavne vo veciach, ktoré ma aj najviac bavia. Je to napríklad kázanie, čiže prihováranie sa druhým, lebo cez to môžem privádzať ľudí do novej slobody, zároveň mať s nimi aj osobné stretnutia a tak ich povzbudzovať. Pre mňa je dôležité to, že môžem tráviť čas medzi nimi.

Aj pápež František nás povzbudzoval, aby sme „smrdeli po ovciach“. Aj ja takto vidím svoje kňazské povolanie, že sa neustále snažím byť medzi mladými i dospelými, pri formálnych i neformálnych aktivitách. Už v seminári sme sa smiali, že kaplán má byť vo farnosti, a nie na fare (úsmev).

Pôsobíte v Námestove, v pomerne veľkej farnosti. Ako sa tam na vás pozerajú ako na mladého kňaza?

Asi sa treba opýtať ich, ale vnímam to tak, že sú vďační. Aj mi to tak vyjadrujú. A som veľmi rád, keď mnohí prídu aj so slzami v očiach, že sú dotknutí napríklad z niektorých kázní, rozhovorov či spovedí. A toto je pre mňa dôležité, aby ľudia mali pohnuté srdce, aby to nebolo len o tom, že sa nejako povzbudíme a ideme do kostola, lebo sa to má. Ale preto, že to premieňa naše srdcia, náš život.

Často ľudí na začiatku svätej omše povzbudzujem, aby z kostola po jej skončení odišli iní. Alebo aj po spovedi. Že toto je tá výnimočná chvíľa, keď začínam nový život, zanechám hriech a vstúpim do novej slobody.

Možno ma vnímajú trochu aj tak, že ich istým spôsobom vyrušujem, ale ako kňaz sa tak snažím fungovať zámerne, aby som cielene ľudí vyrušoval. Takto to chcem robiť.