Keď prídu sviatky, je už presladená

Keďže Veronika organizuje okrem klasických cukrárskych kurzov pre dospelých aj kurzy pre mamky a detičky, vychádza z vlastných skúseností a spomienok. „Snažím sa malých cukrárov čo najviac zapájať do pečenia. Chcem, aby si nielen noštekom privoňali k tomuto remeslu, ale aby zistili, aké je to skvelé, keď sami môžu niečo vytvoriť.“

To, že pri cukrárskej tvorbe malých nadšencov vznikne neporiadok, berie ako samozrejmosť. „To vôbec neprekáža, naopak, patrí to k tomu,“ potvrdzuje.

„Záleží mi na tom, aby si deti mohli vlastnými rukami vyskúšať napríklad prácu s kysnutým cestom. Tiež im doprajem voľnosť v zdobení, neurčujem im šablónu. Teším sa, keď prichádzajú s kreatívnym nápadom a prejavia fantáziu. Často inšpirujú aj mňa, lebo urobia niečo, čo by mi nikdy nenapadlo.“

Do kurzov pre deti sa aktívne zapája aj Veronikina jedenásťročná dcéra Nina. „Ako malej sa jej to veľmi páčilo. Nasledovalo obdobie, že moju prácu vnímala ako čas, keď sa s ňou nemôžem hrať, a tak sa nechcela pridávať. Teraz ju to však znovu baví, nájde si tam nových kamarátov. Ninka mi veľmi pomáha – ona deti motivuje a ja ich učím.“

Od paragrafov k zákuskom

Aj keď srdcová záležitosť Veroniky je cukrárstvo, pôvodne vyštudovala právo. „Pochádzam z právnickej rodiny, preto to bolo prirodzené. Odjakživa ma to však ťahalo k umeleckému smeru. Keby som nepiekla, možno by som fotografovala. Istým spôsobom som sa k tomu dostala, pretože si recepty fotograficky dokumentujem do svojich kníh.“