Len z čistej lásky k Bohu sa to dá vydržať

Komunistický režim Československa vnímal po druhej svetovej vojne zasvätený život ako hrozbu. V noci z 13. na 14. apríla 1950 pristúpil k Akcii K, keď začal s likvidáciou mužských kláštorov. Čo k tomu viedlo?

Nielen zasvätený život, ale celkovo činnosť cirkví, a zvlášť Katolíckej cirkvi, vnímal komunistický totalitný režim ako nebezpečný a príslušníkov Cirkvi ako vyslovených nepriateľov. Aj preto už po prechode frontu druhej svetovej vojny sa na území neskôr obnoveného Československa konali perzekúcie voči kňazom, rehoľníkom i biskupom.

Napríklad biskup Ján Vojtaššák bol od mája 1945 internovaný v domácom väzení, zhodou okolností práve v rehoľnom dome verbistov v Spišskom Štiavniku.

Uväznený na niekoľko mesiacov bol i biskup Michal Buzalka. Karol Kmeťko bol obmedzovaný v slobodnom vykonávaní svojich biskupských právomocí. Ak si už režim trúfol na biskupov, rovnako sa snažil zatlačiť i na rehoľníkov.

Čo ešte nasvedčovalo tomu, že režim sa chystá potlačiť aj rehoľný život?

S viacerými zasvätenými osobami prebiehali súdne procesy, často za nezmyselné a vykonštruované skutky.

Ženské i mužské rehole boli už pred rokom 1950 obmedzované vo svojej činnosti, predovšetkým vzdelávacej, no aj v iných rozmeroch ich pôsobenia: obmedzovanie tlačového apoštolátu, znárodňovanie rehoľného majetku, zákaz vycestovať do zahraničia a podobne.

Rok 1950 bol len akoby logickým následkom toho, na čo sa predstavitelia komunistickej strany a neskôr i štátnej moci pripravovali od roku 1945, respektíve od prevratu v roku 1948.

Koľkých zasvätených sa dotkla táto udalosť, ktorá sa neskôr zapísala do dejín pod výstižným názvom barbarská noc?

Počas samotnej Akcie K, ktorá však mala niekoľko fáz – najznámejšie sú z 13. na 14. apríla a z 3. na 4. mája 1950 –, bolo z viac ako 70 rehoľných domov násilne vysťahovaných takmer 1200 rehoľných kňazov, bratov a seminaristov celkovo z 15 mužských reholí.