Majme na pamäti, že vždy tak nebude

Ako si spomínate na Advent počas detstva na Orave?

Keď som bol chlapec, Advent sa prežíval inak ako dnes. Bol to čas očakávania bez hlučných vianočných nálad. Celý Advent sme prežívali v tichu a nádeji, že nastane Štedrý deň a  slávnosť Narodenia Pána. Osobne si Advent prirovnávam ku kotve. Je mojím symbolom nádeje.

Čo očakávame, akú nádej máme?

Nádej je očakávanie budúceho dobra. Keď sa ma ľudia pýtajú, prečo som si vybral kotvu, hovorím, že každý človek potrebuje byť niekde ukotvený a ja som ukotvený v Bohu. Keď je more sveta rozbúrené, ale loď sa kotvou dobre upevní, neprevráti sa.

Dodržiavali ste doma špecifické adventné zvyky?

Advent sme začínali požehnaním adventného venca. Ako deti sme mali v kostole rôzne aktivity, ktoré viedol vtedajší pán farár. Okrem účasti na svätej omši, modlitby a miništrovania to bol aj dobrý skutok, aj svedomitá príprava do školy. Každý deň sme si doma vymaľovali symbol. Potom sme ich vešali na adventný veniec. Na Božie narodenie sa adventný veniec preniesol ku kostolnému betlehemu.

Aký dobrý skutok ste vtedy urobili, pamätáte si?

Za dobrý skutok môžem považovať, že som navštevoval starú mamu. Babka z maminej strany nás mala osemnásť vnúčat. Nebol som ani prvý, ani posledný, ale bol som milovaný vnuk možno aj preto, že som za ňou často chodieval. Moje chápanie dobrého skutku je, že keď niekomu chcem niečo dať, nedávam mu to preto, lebo očakávam niečo späť. Dávam preto, že chcem urobiť radosť. Ale teším sa z toho aj ja, je to postoj srdca. Keď sa ma pýtajú, ako sa mám, odpovedám, že výborne. Nikdy som sa nemal zle a ani sa nemám zle, naozaj sa mám výborne.

Z čoho vyplýva vaša životná istota, že sa máte výborne?

Keď sa ocitnete blízko smrti a Pán Boh vám dožičí ďalšieho života, vnímate všetky veci inak.

Ste pripravený na smrť?

Viem, že večer nemusím zaspať a ráno sa nemusím zobudiť. Po jednej životnej situácii som si povedal: Jakub, musíš začať žiť každý deň a okamih. Pán ti ešte doprial života, tak ži naplno, napĺňaj svoje dni, teš sa, raduj sa, netráp sa zbytočnosťami, nerieš hlúposti, buď nad vecou, neber sa vážne, jednoducho prežívaj radosť.

Povzbudzujete k radosti aj utrápených ľudí, ktorí k vám prídu na spoveď?

Ľudia majú rôzne problémy a bolesti, často sa nedokážu radovať. Vtedy im hovorím svoju obľúbenú vetu: „Vždy tak nebude.“ Pochádza z tabuľky, ktorú moja sestra dostala ako svadobný dar. Povzbudzujem ľudí, že aj keď teraz prežívajú bolesť a trápenia, treba si uvedomiť, že vždy tak nebude. Toto obdobie pominie, príde niečo iné, pekné. Keď ste chorá, vyzdraviete, lebo vždy tak nebude. Ale aj keď sa máte dobre, vždy tak nebude. Lebo bude ešte lepšie. Aj snúbencom na predmanželských prípravách hovorím: vždy tak nebude. Po uzavretí sviatostného manželstva budú prežívať pekné chvíle, ale vždy tak nebude. Nastane aj čas skúšky, keď budú na seba narážať. Ale musia mať na pamäti, že vždy tak nebude.

Po Advente sú Vianoce to ešte lepšie?

Keďže som františkán, pozerám sa na to trošku inak. Pre sv. Františka z Assisi bol Boh dobro. V jednej Františkovej modlitbe sú slová: Ty si dobro, všetko dobro, najvyššie dobro. Aj vo svojich listoch píše o Božej dobrote. Náš františkánsky pozdrav je: Pokoj a dobro. Ak nám Boh dá to, čo chceme, je to Božia dobrota. Ale aj keď nám niečo nedá, je to Božia dobrota. Je to Božia ochrana. Boh nás chce ochrániť od toho, čo nám nepatrí. Vždy si musíme uvedomiť, že Boh chce pre nás iba to najlepšie. Človek však musí byť uspôsobený a otvorený na to, aby vedel prijať, že mu Boh z Božej dobroty niečo nedá. Keď prežijete sklamanie a bolesť a padnete na zem, neostanete tam ležať, ale postavíte sa a idete ďalej. A to vás posilní. Zbytočne budete proti Bohu bojovať, on si na vás počká.

S akým úmyslom postavil sv. František prvý betlehem?

Aby sme si pripomenuli chudobu, v ktorej sa Ježiš narodil Panne Márii. Chcel osláviť pamiatku toho Dieťaťa, ktoré sa narodilo v Betleheme, a  chcel svojimi očami vidieť tú trpkú núdzu, ktorú Ježiš už ako dieťa musel znášať, keď bol položený do jasieľ, pri ktorých stál vôl i osol, i ako ležal na sene. Aby dal poctu jednoduchosti, povýšil chudobu, velebil pokoru. Svätý František videl úplnú jednotu medzi Božím narodením, Eucharistiou a krížom. V jeho slávnych Napomenutiach čítame: „Hľa, denne sa ponižuje ako vtedy, keď z kráľovského trónu prišiel do lona Panny. Denne k nám prichádza s pokorným výzorom, denne zostupuje z Otcovho lona a na oltár v kňazových rukách.“

Ako ste slávili 800. výročie prvých jasličiek?

Spoločným slávením, bol to takzvaný Deň Greccia, každého 25. dňa v  mesiaci, vždy v  inom kláštore našej františkánskej provincie. Na jednej tejto slávnosti nás páter počas príhovoru požiadal, aby sme si vybrali postavu v  betleheme, s ktorou by sme sa chceli stotožniť. Spoza pátrovho chrbta som sa ozval, že by som si vybral oslíka. Vysvetlil som, že byť oslíkom je česť. Bol to práve somárik, ktorý niesol Pána Ježiša ukrytého v Panne Márii do Betlehema. Bol to somárik, ktorý videl narodenie Pána Ježiša. Bol to somárik, ktorý niesol Pána Ježiša do Jeruzalema. V najjednoduchších veciach a stvoreniach je to najdôležitejšie. Jednoduchosť je aj v tom, že si zbytočne nekomplikujeme veci. Aj veriacim vravím, aby prežili každý deň s čistým a radostným srdcom.

Čo vám na dnešnom Advente najviac prekáža?

Vraciam sa do detstva, ako sme sa tešili na Vianoce. Hoci bol nedostatok, nikomu nič nechýbalo. Teraz máme všetkého nadostač, ale chýba nám to podstatné. Náš kláštor a kostol sú neďaleko vianočných trhov, kde nie je žiadne stíšenie. Keďže prežívame vianočné trhy, akoby sme už preskočili celý Advent. Lebo na veľké veci sa treba pripravovať v tichu. V Advente je to radostné ticho. Aj Pán Ježiš zostával v tichu a modlitbe, keď mal pred sebou dôležité rozhodnutia. Naša adventná príprava na Vianoce tiež potrebuje ticho. Keď sa budeme od polovice novembra radovať iba pri cigánskej pečienke a varenom víne, pri vianočných pesničkách a rozžiarených svetlách, samotné Vianoce nám už nič nepovedia. Ako dieťa som sa tešil, keď zasvietili prvé stromčeky, a nebolo to skôr ako 24. decembra. Vtedy sme nepočúvali mesiac vopred vianočné pesničky, nebolo všetko rozsvietené. Zameriavali sme sa na modlitbu, dobré skutky a boli sme plní očakávania. Keď sme prišli na polnočnú svätú omšu, bol to úžasný okamih.

Slávite Advent v mariánskom rozmere?

Prijal by som, keby sa Advent ešte viac slávil v mariánskom duchu. Rorátne sväté omše majú mariánsky charakter, ale bolo by skvelé mať častejšie svätú omšu ku cti Panny Márie. Tento rok budeme v bratislavskom františkánskom Kostole Zvestovania Pána sláviť rorátne sväté omše o 6.00 vo štvrtky: 5. decembra s biskupom Jozefom Haľkom, 12. decembra s biskupom Františkom Rábekom a 19. decembra s vladykom Milanom Lachom.

Budete koncelebrovať?

Nie. Rorátne sväté omše prežívam ako spevák, ale užívam si to. To je jedna z mojich adventných radostí – byť prítomný tam, kde mám byť. Svoju štvrtkovú svätú omšu celebrujem v inom čase.

Pred sviatkami rastú rady pred spovednicami. S čím súvisí, že jedna spoveď je kratšia, iná dlhšia?

Každá spoveď je iná. Niekomu stačí kratší čas, niekto potrebuje dlhší priestor. Aj tých ľudí musí niekto vyspovedať. Nie vždy sa to dá urýchliť, nie každá spoveď je rýchla. Keď sa veriaci rozhodol pristúpiť k sviatosti zmierenia, počkal dlhšie v rade a v spovednici potrebuje dlhší priestor, aby sa otvoril a vyspovedal, tak ho nemôžete odbaviť za dve minúty. Keby ste to urobili, už by sa do spovednice nemusel vrátiť.

Je pre dobrú spoveď dôležité aj denné spytovanie svedomia?

Keď si zabúdame spytovať svedomie, nevieme sa ani dobre spovedať. Všetkých povzbudzujem, aby si večer spytovali svedomie. Ako prvé si zhrňte, čo sa vám počas dňa nepodarilo. Potom proste Pána o odpustenie, ale aj o silu, aby ste to zvládli. Takisto si urobte druhý stĺpček: čo všetko sa vám podarilo a tiež za to poďakujte Pánovi. Keď zvládnete prvé dva stĺpčeky, môžete si urobiť aj tretí stĺpček: spomeniete si na hlúposť, ktorú ste spravili, a schuti sa na nej zasmejete. Odľahčíte situáciu, nebudete sa brať príliš vážne. Aj na ťažkom dni si nájdite niečo pozitívne, pekné, radostné a povedzte si, že napriek všetkému to bol krásny deň. Keď som mal dva týždne dozadu ťažký pondelok, napísal som o  tom kamarátovi. A on mi odpísal, že má dobrého kamaráta, ktorý mu raz povedal: „Vždy tak nebude“ (smiech).

Aký spôsob odporúčate na stíšenie sa počas Adventu?

Nemáme čas na Boha. Pohltili nás mobily. Je to pomôcka, ale keby sme toľko času venovali modlitbe ako mobilu, bol by to jeden zo spôsobov, ako sa v Advente vnútorne stíšiť. Božia dobrota, radosť a stíšenie sa predstavujú uzavretý celok. Prežívať Advent bez radosti sa nedá. Aj slovo „Bdejte!“ je výzva, aby sme očakávali Krista v radosti a nádeji. Preto by som prijal ružovú farbu ako symbol radosti a Božej múdrosti na celý Advent.