Máme spoločnú cestu

Ako hodnotíte súčasné vzťahy Evanjelickej a Katolíckej cirkvi na Slovensku?

Dokážem ich hodnotiť z perspektívy možno 45 rokov, čo vnímam scénu slovenského kresťanstva. Rád konštatujem, že dnes je to asi najlepší stav, aký sme dosial zažili. Nie je to nejaké samozrejmé konštatovanie, pretože dejiny strednej Európy a dejiny nášho územia boli veľmi dramatické.

Ekumenizmus nikdy nebol samostatnou témou. Vždy bol ovplyvňovaný inými súvislosťami – politickými, kultúrnymi či jazykovými, nie iba čisto vieroučnými. A vždy bolo veľa faktorov, pre ktoré obe cirkvi akoby nezmieriteľne stáli proti sebe.

V ktorých témach sa viete zhodnúť s Katolíckou cirkvou?

Katolícka cirkev sa so Svetovým luteránskym zväzom zhodla v témach vzájomného uznávania krstu a otázke ospravedlnenia človeka. Mimo globálnych deklarácií si rozumieme i v tom, že v rukách držíme to isté Písmo.

Pamätám si, ako sme v Nitre organizovali spoločné mládežnícke stretnutia a naši evanjelickí mladí boli milo prekvapení, že mladí katolíci si priniesli vlastné Biblie, vedeli v nich listovať a vyťahovať z nich pravdy rovnako ako my.

My evanjelici sme si vždy zakladali na tom, že sme „písmacká“ cirkev, ale dnes vidíme, že kázanie v Katolíckej cirkvi môže byť tiež veľmi biblické. Toto sú tie veci, z ktorých sa tešíme.

Radi by sme to posunuli ešte ďalej, ale nie je v právomoci Katolíckej a Evanjelickej cirkvi na Slovensku, aby sme my sa teraz dohodli na nejakých čiastočných dohovoroch. Katolícka cirkev je globálna, má svoje vieroučné autority a evanjelici na Slovensku s ňou nemôžu diskutovať separátne.

V čom vidíte rezervu, kde je potenciál posunúť sa vo vzájomných vzťahoch?

Kľúčovou témou v konfesionálnom dialógu zostáva otázka úradu v cirkvi. Ide o to, akú kvalitu má kňazstvo v Katolíckej cirkvi a v protestantských cirkvách.