Milostivý rok je výzva na našu nápravu

Má slávenie jubilejných rokov ešte stále pre Cirkev a veriacich význam?

Má a mimoriadne veľký. Ideovo nadväzuje na našich tzv. starších bratov vo viere – Židov. Už aj samotné pomenovanie milostivého roka ako jubilejného má etymologický základ v hebrejskom slove yöbël, ktorým sa označoval výnimočný a prenikavý zvuk opracovaného baranieho rohu, nazývaného šofar. Samotný roh, ktorý sa spomína v Tóre a v Talmude v spojitosti s rituálnym začiatkom posvätných židovských sviatkov Nového roka – Rosh ha Šanah a Dňa zmierenia – Yom Kipur, sa spája s prehĺbením Abrahámovej viery v čase jeho najväčšej životnej skúšky, keď mal obetovať Izáka.

Priblížite nám tento predobraz obety Božieho Baránka?

Abrahámovi a Sáre sa Izák narodil v starobe, po dlhých rokoch čakania. Práve na Izáka sa vzťahovalo Božie prisľúbenie Abrahámovi, že bude otcom mnohých národov. Šofar je symbolická pripomienka baránka, ktorého zabezpečil Abrahámovi sám Boh, keď mu neodoprel ani svojho jediného syna. Abrahám obstál v skúške a dokázal svoju lásku k Bohu i vieru v Božie prisľúbenia. Jeden z  najväčších teológov všetkých čias Origenes v komentári ku Knihe Genezis poukazuje na veľkú lásku Boha Otca, ktorý z lásky k ľudstvu obetoval to, čo nedovŕšil u Abraháma – svojho jednorodeného Syna, aby „nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil“ (Jn 3, 16 – 17). Katolícka cirkev nadväzuje na židovskú tradíciu a pozýva veriacich obnoviť a  prehĺbiť si vieru, ako aj zmeniť hriešny život, lebo v Ježišovi sa otvára cesta na pokánie a obrátenie srdca.

V čom spočíva milostivosť jubilejného roka?

Jubilejný rok je pozvánka pre všetkých hriešnikov a vlažných vo viere, ktorých Cirkev vyzýva, aby vykonali niečo na svoju nápravu. Je to milostivý čas, v ktorom Cirkev ponúka z bohatstva svojich milostí. A pripomína, že Ježiš zomrel za naše hriechy a priniesol nám Otcovo odpustenie. Vidno to i v prípade ženy priamo pristihnutej pri cudzoložstve: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň“ a následne: „Nik ťa neodsúdil? (...) Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ (Jn 8, 7. 10 – 11).

V akom historickom kontexte vyhlásil pápež Bonifác VIII. prvý jubilejný rok?

Jubilejný rok je zároveň pozvánka k jednote. Je veľký dar, že Cirkev nie je národná, ale svetová, všeobecná, teda katolícka. Zárukou jednoty katolíkov po celom svete je spojenie so Svätým Otcom, nástupcom sv. Petra, v zmysle cirkevnej tradície: „Kde je Peter, tam je Cirkev.“ Táto tradícia je zachytená už v diele apoštolského otca sv. Ignáca Antiochijského, ktorý bol nástupcom sv. Petra v Antiochii. V tomto duchu sa zrodil aj prvý jubilejný rok v dejinách Cirkvi. Vyhlásil ho v  roku 1300 pápež Bonifác VIII. v kontexte záchrany silného pápežstva, ktoré vyšlo víťazné z boja o investitúru – mocenský konflikt medzi pápežmi a rímsko-nemeckými cisármi –, a zároveň v kontexte nastupujúcej krízy pápežstva. Tá nastala po tom, keď sa Celestín V., ktorý bol pápežom iba 161 dní, rozhodol 13. decembra 1294 rezignovať, čo bolo v období silného pápežstva nemysliteľné. Vyvolalo to silnú krízu a vyvrcholilo tzv. západnou schizmou trojpápežstva v rokoch 1378 – 1417. Po Celestínovi V. bol 24. decembra 1294 zvolený za pápeža posledný silný pápež stredoveku Benedetto Gaetani, ktorý prijal meno Bonifác VIII. Jeho voľba bola však nepriateľmi spochybnená, a preto pápež na záchranu jednoty siahol po účinnom nástroji tým, že bulou Antiquorum habet fida relatio z 22. februára 1300 vyhlásil prvý jubilejný rok v dejinách.

Prečo súvisel s odpustkami?

V tom sa Bonifác VIII., ako znalý právnik venujúci sa dekretáliám pápežov, inšpiroval dvomi predchodcami. Najsilnejším pápežom stredoveku Inocentom III. (1198 – 1216), ktorý použil starobylú tradíciu „storočných odpustkov“ – lebo údajne ich pápeži udeľovali každých sto rokov. Ako aj svojím bezprostredným predchodcom Celestínom V., ktorý v Aquile zaviedol tzv. celestínovské odpustky stanovené na dni 28. a 29. augusta. Výzvou na vyhlásenie jubilejného roka zo strany pápeža bol aj prelom storočí. Už v roku 1299 prichádzalo do Ríma k hrobom apoštolov Petra a Pavla mnoho pútnikov. Pápež tento záujem zachytil a obohatil putovanie o výnimočné odpustky. Termín jubilejný rok však nikto z jeho predchodcov nepoužíval. Aj tu možno vnímať historické korene v židovskej tradícii. Podľa Knihy Levitikus (porov. Lv 25, 8 – 16) každých päťdesiat rokov počas „sedem ročných týždňov“ malo zaznieť trúbenie na zvučnom rohu, teda na šofare, a počas dvanástich mesiacov mala pôda odpočívať, mali byť odpustené všetky dlhy a majetok sa mal vrátiť pôvodnému vlastníkovi.

Čo obsahovala bula, ktorou pápež vyhlásil prvý svätý rok?

Nariadenie, že každých sto rokov sa bude sláviť v Cirkvi jubilejný rok. Na veriacich, ktorí budú putovať do Ríma, sa vzťahovalo získanie úplných odpustkov. Bula mala aj retroaktívny charakter pre pútnikov, ktorí putovali do Ríma už od 24. decembra 1299. Od pápeža Bonifáca VIII. sa teda jubilejný rok začínal na Vianoce 24. decembra. Inak to nebude ani teraz, pápež František otvorí Jubilejný rok 2025 už 24. decembra 2024. Apoštolská penitenciária zverejnila presné normy na získanie odpustkov 13. mája tohto roku.

Obdobie medzi jubilejnými rokmi sa postupne skracovalo, aké boli dôvody?

Frekvencia jubilejných rokov vychádzala tak z potreby veriacich, ktorí putovali do Ríma s úmyslom získania odpustkov, ako aj z dobroty Cirkvi, pretože jedna z hlavných právd viery je, že „milosť Božia je na spásu potrebná“. Kým spočiatku sa jubilejný rok mal sláviť každých sto rokov, už v roku 1343 pápež Klement VI. v úsilí o zladenie kresťanskej a  židovskej tradície zaviedol slávenie jubilejného roka každých päťdesiat rokov. Túžba zúžiť intervaly medzi jubilejnými rokmi vzhľadom na záujem zo strany veriacich i duchovných sa prejavila krátko po smrti Klementa VI., keď Urban VI. (1378 – 1389) zaviedol slávenie jubilejných rokov každých 33 rokov podľa pozemského života Ježiša Krista. Pavol II. (1464 – 1471) stanovil slávenie jubilea každých 25 rokov. Tak je to až dodnes. Výnimočne sa z politických a iných dôvodov neslávili jubilejné roky v rokoch 1800 a 1850.

Na aké prioritné úmysly a pri akých príležitostiach sa počas dejín slávili mimoriadne sväté roky?

Spočiatku súviseli so začiatkom pontifikátu niektorých pápežov. Napríklad Sixtus V. ho vyhlásil v roku 1585, Alexander VII. v roku 1655 a Pius VIII. v roku 1829. Benedikt XIV. vyhlásil v roku 1745 svätý rok za odvrátenie nebezpečenstva moru vo Francúzsku, Lev XIII. vyhlásil v roku 1896 svätý rok za Francúzsko pri príležitosti 1400. výročia pokrstenia Chlodovika. V 20. a 21. storočí boli vyhlásené viaceré mimoriadne sväté roky. Napríklad Pius XI. ho vyhlásil v roku 1933 pri príležitosti 1900. výročia vykupiteľskej smrti Pána Ježiša na kríži. Počas pontifikátu Pavla VI. sa v roku 1966 slávil svätý rok za uvedenie dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu do života Cirkvi. Ján Pavol II. vyhlásil v roku 1983 svätý rok v súvislosti s 1950. výročím vykúpenia ľudstva. V roku 1987 – 1988 sa slávil Mariánsky rok. Benedikt XVI. vyhlásil Rok sv. Pavla (2008 – 2009) a Rok kňazov (2009 – 2010). Pápež František vyhlásil mimoriadny Svätý rok milosrdenstva (2015 – 2016).

Mnohí máme v pamäti veľké Jubileum 2000. Vy ste vtedy prijali kňazskú vysviacku. Poznačilo to vaše kňazstvo?

Samozrejme. Je to veľká milosť, že som mal kňazskú vysviacku v Jubilejnom roku 2000. Prijal som ju 9. septembra, keď si môj svätiteľ spišský biskup František Tondra pripomínal deň svojej biskupskej vysviacky. To nás oboch veľmi spojilo. Každý veriaci môže počas jubilejného roka získať mnoho milostí a ja som o to viac Pánu Bohu vďačný, že každý jubilejný rok sa stáva zároveň pre mňa a mojich spolužiakov rokom vzdávania vďaky za nezaslúžený dar kňazstva a práce za spásu nesmrteľných duší. Pričom si plne uvedomujem, že veriaci, ku ktorým nás posiela Pán, nie sú naši, ale jeho. On je jediný Pastier, ktorý nám zveril do opatery svoje ovečky, aby sme ich priviedli bližšie k nemu. Jubilejný rok, keď mnohí veriaci pristupujú k sviatosti zmierenia, dáva nám kňazom priestor na napĺňanie kňazskej služby privádzať k Pánovi duše, ktoré nám sám zveril do opatery.

Dotklo sa vás aj motto veľkého Jubilea 2000?

Heslo Jubilejného roka 2000 Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a naveky sme si so spolubratmi zo Spišskej a Rožňavskej diecézy dali na naše tablo. Toto heslo spojené s kňazskou vysviackou je pre nás záväzkom, aby sme ostali verní Kristovi a Cirkvi vo všetkom a menili síce formu ohlasovania, ale nemenili obsah viery podľa priania doby, lebo Kristus je ten istý včera, dnes a naveky. Znamená to chápať potrebu doby, ale ostať zakorenení v nemennej Kristovej náuke, čo si neraz vyžaduje veľa obiet a sebazaprení.