Modli sa a „hýb sa“

Zlatú medailu z paralympiády v Paríži ste v šaštínskej Bazilike Sedembolestnej Panny Márie venovali pri svätej omši ako obetný dar. S akým úmyslom?

Mám dve matky. Pozemskú – Františku a nebeskú – Pannu Máriu. Ak človek chce nájsť cestu k Bohu, najlepšie ju nájde prostredníctvom Panny Márie. Povedané športovým slovníkom: zaradil som ju do svojho realizačného tímu.

Ona má najväčší podiel na mojom úspechu aj na tom, že som prežil autohaváriu. Moja mama sa po mojej nehode veľmi modlila k Panne Márii, aby mi pomohla pri telesnom aj duševnom uzdravení.

Myslím, že práve vďaka jej orodovaniu u Boha sa mi zo stavu, keď som vôbec nemohol hýbať rukami, podarilo po 32 rokoch ísť už na ôsmu paralympiádu v rade a v stolnom tenise vyhrať piatu zlatú medailu.

Medaila ako obetný dar nebola gestom či symbolikou, ale aj veľké poďakovanie Bohu a moja prosba za lepší slovenský šport. Keď prinesieme niečo na oltár, ďakujeme Bohu a prosíme ho, aby to požehnal a rozmnožil.

Šport a správne pohybové aktivity sú dnes na Slovensku veľmi potrebné. Zároveň ale treba poďakovať aj všetkým členom realizačného tímu a osobitne môjmu priateľovi a staršiemu bratovi Milanovi Fiľovi, bez ktorého by to bolo oveľa zložitejšie.

Prečo?

Barón Pierre de Coubertin napísal, že človek nie je len telo a duch, ale telo, duch a charakter. Keď hovoríme o tom, čo dnešnému svetu chýba, je to práve charakter. Správne vytvoriť sa dá len harmonickým rozvojom ducha a tela. Kresťanstvo to definuje slovami: modli sa a pracuj. A pod slovo „pracuj“ patrí aj obsah slova „športuj“.