Modlite sa za tých, ktorí vám zlorečia

Aká bola vaša cesta ku kňazstvu?

Moje povolanie ovplyvnili príklady kňazov, medzi ktorými som vyrastal. Jedným z nich bol otec Andrej Zima, ktorý bol za totality prenasledovaný.

Osemnásť rokov nemohol verejne sláviť Eucharistiu, pretože nepodpísal vstup do Pravoslávnej cirkvi. Bol perzekvovaný v českých Sudetách. Ďalší vzor bol Ján Babjak, ktorý prišiel do našej farnosti ako mladý kňaz.

S nami miništrantmi, ktorých nás bývalo bežne 20-25 pri oltári, pravidelne chodil na výlety. Vedel nás podchytiť, zaujať. Aj vďaka nemu som sa na konci základnej školy rozhodol, že sa chcem stať kňazom.

Okrem toho ste sa rozhodli vstúpiť k jezuitom. Prečo?

Aj v tom bol pre mňa motiváciou Ján Babjak. Za komunizmu bol totiž tajne jezuitom, čo som nevedel. Dozvedel som sa to až po revolúcii.

Celkovo moje povolanie inklinovalo k rehoľnému životu, možno aj preto, že v rodine máme rehoľnú sestru Naukráciu Zavackú, baziliánku, ktorá je mamina sesternica.

Za totality k nám mohla prísť tak raz za rok, vždy to boli veľmi silné chvíle. Jej brat Ján Zavacký je kňaz Bratislavskej eparchie, takže som sa teraz stal jeho biskupom. Aj on v tom čase bol u baziliánov a mal svojím svedectvom vplyv na moje rehoľné povolanie.

Keď hovoríme o kňazskom povolaní, je podľa vás pre súčasných bohoslovcov veľkou výzvou rozhodnúť sa pre službu kňaza pri optike, akou sa na kňazstvo pozerá dnešná spoločnosť?

Zaiste áno. Chcem povzbudiť mladých mužov, ktorí uvažujú o  kňazskom povolaní, aby mali otvorené srdce a nebáli sa. Strach je zlý radca, nepochádza od dobrého. Nech chlapci nie sú minimalistami, ale maximalistami. Nech túžia po Darcovi všetkého a nie po jeho daroch.

Myslím si, že mladí ľudia majú i dnes veľké sny a túžby, len možno im aj my biskupi a kňazi dostatočne neukazujeme krásu zasväteného povolania. Svätý don Bosco hovoril: Pán Boh stále povoláva do kňazského a rehoľného života, len my neodpovedáme alebo odmietame povolanie prijať. Preto hovorím, aby sa mladí nebáli.

Samozrejme, treba mať aj správnu motiváciu. Nie takú, že budeme mať oblečené zamatové rúcha. Pre kňaza musí byť hlavnou motiváciou služba ľuďom.

A  to cez ohlasovanie radostnej zvesti, hlásanie Božieho slova, slávenie Eucharistie a ďalších sviatostí, katechézy, prácu s mládežou až po vzťah k starým a umierajúcim.

Toto všetko je potrebné. A je jedno, či ide o dedinského alebo mestského kňaza. Dôležité je srdce človeka, ktoré túži po Bohu, šťastí a naplnení. A my sme tí, ktorí to môžeme sprostredkovať. Zároveň platí, že povolanie je dar, ktorý dáva Kristus.