Na pokrytectvo sme si akosi zvykli

FRANTIŠEK KUBOVIČ, SDB (1973), sa narodil v Bratislave, kde aj vyštudoval Strojnícku fakultu Slovenskej technickej univerzity. Teologické štúdiá absolvoval v Turíne. Pracuje s mládežou, vyučuje náboženstvo, dlhé roky pôsobil v Bratislave na Miletičovej. Momentálne je predstavený komunity a zodpovedný za pastoráciu mládeže v Novej Dubnici. Snímka: Daniel Imriška, SDB
Prečo máme ako ľudia tendenciu byť pokryteckí, aj keď vieme, že to nie je správne?
Každý človek chce byť milovaný a myslí si, že čím bude krajší, dokonalejší a lepší, tým bude milovania hodnejší. Je to skreslený obraz, ktorý máme o sebe, lebo ak nás niekto má rád, tak nás miluje takých, akí sme.
Tu niekde je teda koreň – chceme dobre vyzerať, a tak zakrývame svoje slabosti, nedokonalosti. Aj samotné slovo pokrytec naznačuje, že chceme niečo prikryť, dať pod pokrievku, aby to nebolo vidieť. Isteže, niekedy to robíme podvedome, práve zo strachu a z neprijatia a zranenia.
Ježiš sa stretol s mnohými hriešnikmi, no na pokrytcov reaguje obzvlášť tvrdo: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi“ (Mt 23, 13). Varuje, že ich postihne prísnejší súd. Prečo to tak je?
Ježiš reaguje na týchto ľudí preto, lebo žijú v sebaklame. Sú iní, ako si o sebe myslia, a teda nežijú v pravde. Inde Pán Ježiš hovorí, že pravda nás oslobodí. To znamená, že treba prijať seba samých takých, akí sme.
Na jednej strane vidíme súcit Ježiša s hriešnikmi, ktorí prichádzajú a vyznávajú svoju vinu – spoznali pravdu o svojom živote. Na druhej sú tu pokrytci, ktorí sa uspokojujú s tým, aby navonok dobre vyzerali, ale ich vnútro je hnilé.
A Ježiš chce rozbiť túto škrupinu medzi realitou a ich zdaním o sebe. Sami vieme, že táto škrupina zvykne byť niekedy veľmi pevná a silná, lebo je to vlastná pýcha.
Práve preto sa nám zdá Ježiš tvrdší, nie však preto, že by mal menej rád farizejov a zákonníkov. Práve naopak, záleží mu na nich, na tom, aby nežili vo falošných predstavách. Na to, aby sa človek prebudil do reality, potrebuje niekedy počuť aj prísnejšie slová.
My v súčasnosti už medzi sebou nemáme fyzicky prítomného Ježiša. Kto má teda upozorňovať na pokrytecké správanie?
Je to úloha každého človeka, netreba sa zbavovať tejto zodpovednosti. Najúčinnejšie upozorňuje ten, kto sám nie je pokrytec. Jeho hlas je autentický, prorocký. A to aj napriek jeho chybám, pretože si ich dokáže priznať.


