Najlepšia inšpirácia je život sám

Mali ste rád homiletiku už v seminári?

Obdivoval som kazateľov schopných povedať homíliu, ktorá dokázala osloviť a chytiť takpovediac za srdce. Uvedomoval som si, že raz sa aj ja budem prihovárať veriacim, čo nie je jednoduché. Preto som od začiatku pristupoval k tvorbe homílií s rešpektom.

Na aké témy najradšej kážete?

Veľmi rád hovorím o Božom kráľovstve, lebo je cieľom a zmyslom všetkého.

Kde čerpáte inšpiráciu na homílie?

Najlepšia inšpirácia je život sám. Snažím sa byť vnímavý na udalosti a rôzne situácie, ktoré sa odohrávajú v každodennom živote, a reflektovať na ne z duchovného hľadiska. Je veľmi dôležité byť v rozhovoroch s ľuďmi pozorným poslucháčom. K tomu pridávam aj osobné skúsenosti a duchovnú literatúru. Inšpiráciou je, samozrejme, aj text Božieho slova, o ktorom budem kázať.

Čím by mala upútať dobrá kázeň?

Dobrá kázeň by mala vychádzať z osobných skúseností, lebo poslucháči vycítia, či sú slová kazateľa autentické, alebo iba prevzaté z kníh. Musí mať tiež určitú duchovnú hĺbku, ktorá pramení z osobnej viery kazateľa. Mala by byť konkrétna, obsahovať praktické rady a aplikácie počutého do každodenného života. Rovnako má byť podaná moderným, pútavým jazykom, ktorému rozumie široké spektrum poslucháčov. Kazateľ by nemal otvárať viacero tém, ale mať jasný cieľ, ktorý chce dosiahnuť.

Aké typy kázní najradšej pripravujete? Pre aké skupiny ľudí?

Deťom sa prihovárať neviem. Bližšia mi je dospievajúca mládež a stredná generácia. Špecifické sú pohrebné príhovory, v ktorých vidím príležitosť osloviť ľudí, ktorí prichádzajú na bohoslužby nepravidelne, ale v danej chvíli sú otvorenejší premýšľať nad otázkami ako zmysel života, smrť, večnosť.

Koľko by mala trvať primerane dlhá kázeň?

To závisí od okolností, zloženia publika a kvality kazateľa. Pápež František viackrát zopakoval, že kázeň by nemala byť dlhšia ako osem až desať minút. Potom už veriaci strácajú pozornosť. S výnimkou, že je kázeň veľmi zaujímavá.

Ako dlho sa pripravujete na kázne?

Počas týždňa nie je príprava tak časovo náročná, lebo sú kratšie. Na nedeľnú či sviatočnú homíliu je potrebný dlhší čas. Príprava sa začína, keď začnem premýšľať nad liturgickými čítaniami, a končí sa v podstate až slovíčkom amen.

Mávate reakcie na svoje kázne?

Myslím, že vo všeobecnosti kňazi nedostávajú často spätnú väzbu na kázne. Ak áno, je väčšinou pozitívna, lebo kritika sa nehovorí, alebo iba veľmi ťažko.

Čo ľudí na kázňach najviac oslovuje?

Jednoznačne príklady a svedectvá z reálneho života. Ak niečo také v kázni zaznie, vedia si na to spomenúť aj po niekoľkých rokoch. Veriaci tiež oceňujú príhovory dotýkajúce sa ich aktuálne prežívaných skutočností. Neraz povedia, že tá kázeň bola presne o nich, našli sa v nej a nejakým spôsobom im dala svetlo a silu kráčať ďalej.

Pociťujete pri prednášaní kázne aj trému?

Aj po toľkých rokoch sa ešte tréma objaví, hlavne pri slávnostných príležitostiach. Prípadne ak mám pred sebou náročné alebo špecifické publikum. Cítim zodpovednosť za to, aby som dokázal vhodným a účinným spôsobom zvestovať evanjelium tak, aby im slúžilo na spásu.

Okrem kázní sa venujete aj písaniu komentárov k nedeľným evanjeliám a napísali ste publikáciu Aj rozumieš, čo čítaš? Ako ste sa k tomu dostali?

Už počas štúdia základnej teológie ma oslovila exegéza biblických textov a môj záujem pretrval do kňazských rokov. Pri vysvetľovaní textov Svätého písma je potrebné poznať historické súvislosti, kultúrny kontext, vtedajšie zvyky a spôsob myslenia. To ma priviedlo k myšlienke pripravovať jednoduché komentáre vysvetľujúce text nedeľného evanjelia. Počas pandémie vznikol čas a priestor na realizáciu tohto zámeru najskôr vo forme videokomentárov, ktoré neskôr získali knižnú podobu.

Čo má podľa vás väčšiu váhu – písané či hovorené slovo?

Hovorené slovo má o niečo väčšiu silu v tom, že sa slovný prejav môže umocniť tónom hlasu, dynamikou prednesu, mimikou či gestami. Takto sa dá lepšie vyjadriť podstata a hĺbka posolstva, ktoré chce napríklad aj kňaz pri kázni komunikovať.

Podliehajú kázne modernizácii? Tie vaše sú aj online, moderným technológiám sa teda nebránite.

Autor Listu Hebrejom píše, že „Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky“. Preto modernizácii nepodlieha obsah, ale iba forma, v akej sa ohlasuje radostná zvesť evanjelia. Cirkev musí v tomto zmysle kráčať s dobou a využívať moderné technologické prostriedky na ohlasovanie evanjelia. Zvlášť sa to týka mladých ľudí, ktorí sú dnes viac ako v kostole na sociálnych sieťach.