Návyky, ktoré prinášajú zmysluplnosť

Čo znamená reziliencia?

Zakladateľom reziliencie ako vedeckého konceptu je Martin Seligman, renomovaný psychológ na Pensylvánskej univerzite, ktorý ho vytvoril s tímom psychológov a psychiatrov.

Keďže hovoríme o koncepte, nejde o to, že by vytvorili niečo nové, ale konceptualizovali dovtedajšie poznanie a múdrosť. Vo veľkej miere sa inšpirovali aj gréckymi filozofmi Platónom a Aristotelom.

Platóna môžeme považovať za zakladateľa kritického myslenia. Aristoteles zdôrazňoval dôležitosť konzistentnosti v živote. Hovoril, že sa stávame tým, čo opakovane robíme. V reziliencii je dôležité, aby sme si konzistentnými činmi dokázali budovať také návyky a systém fungovania, ktorý nám prináša zmysluplnosť do života.

Seligmana inšpiroval aj rakúsky psychiater Viktor Frankl, ktorý dal sám sebe sľub, že ak prežije hrôzy koncentračného tábora, bude učiť ľudí po celom svete, ako zvládať záťažové situácie, aby v tom dokázali nájsť ponaučenie a zmysel.

Aká je samotná definícia reziliencie?

Je to naša spôsobilosť či schopnosť zvládať aj náročné situácie s tým, aby sme si zároveň udržali pozornosť na to, čo je v živote najdôležitejšie. Sú potrebné určité techniky, ktoré by nám mali pomôcť, ale vždy budem tvrdiť, že reziliencia nie je len o technikách.

To by bolo veľmi povrchné. Reziliencia je hlavne o sebareflexii, o sebauvedomení. O tom, čomu verím ako človek, o spôsobilosti vedieť pracovať so svojimi vnútornými a externými zdrojmi.

Ako možno prepojiť rezilienciu s vierou?

Reziliencia stojí na štyroch pilieroch. Na to, aby sme niečo zvládli, musíme byť fyzicky pripravení. Musíme si vedieť oddýchnuť: vyspať sa, najesť, napiť, zregenerovať telo. Druhý pilier je emocionálna pripravenosť – vedieť emočne precítiť kvalitu situácií a vzťahov. Pritom byť vo vzťahoch, ktoré sú rastové, ktoré mi pomáhajú, a dopriať si situácie, kde môžem nadobudnúť silu.