Nezostávajte v tom sami

Postaviť sa realite, keď človek zistí, že on alebo niekto z jeho blízkych má onkologické ochorenie, je mimoriadne ťažké. O možnostiach, ako to v sebe spracovať, hovorí klinická psychologička KATARÍNA KLINCOVÁ (36) z Národného onkologického ústavu v Bratislave.
Pavol Kall 12.02.2026
Nezostávajte v tom sami

KATARÍNA KLINCOVÁ (1989) pracuje ako psychologička v ambulancii klinickej psychológie v Národnom onkologickom ústave v Bratislave. Je manažérka siete onkopsychológov Ligy proti rakovine a predsedníčka psychoonkologickej sekcie Slovenskej komory psychológov. Snímka: archív –KK–

Ako vplýva moment prvotného oznámenia onkologickej diagnózy na psychiku pacienta?

Je to veľmi stresujúca udalosť. Často závisí aj od toho, akým spôsobom sa to udeje. Mnohokrát totiž práve spôsob oznámenia diagnózy býva traumatizujúci.

Vo svojej psychologickej praxi sa stretávam s tými pacientmi, ktorým bola povedaná nie práve najcitlivejším spôsobom. Spoločne potom pracujeme na spracovávaní tejto informácie a emócií s tým spojených.

Čo sprevádza spracovanie tejto ťažkej reality?

Spracovanie prechádza fázami a zahŕňa množstvo emócií. V prvom momente to môže byť šok z toho, že sa vôbec niečo také deje. Objavujú sa otázky, či je to naozaj pravda, či nie sú zamenené výsledky. Jednoducho je veľmi ťažké tomu uveriť.

Takýto šok môže trvať aj niekoľko hodín až dní. Neskôr prichádza emočná reakcia. Objavujú sa otázky typu: prečo práve ja? Môže tam byť prítomný hnev, úzkosť, smútok.

Čo by ste takému človeku odporučili?

Dať voľný priebeh emóciám. Hľadať spôsob, ako ich vyjadriť, a nezostať v tom sám. Mať niekoho, na koho sa človek môže obrátiť a otvorene sa s ním o týchto veciach rozprávať, či už je to niekto blízky, alebo odborník.

Zvýšenú citlivosť spoločnosti naznačuje fakt, že v súčasnosti sa onkologické ochorenie viac-menej prestáva pomenúvať slovom rakovina. Môžeme aj to vnímať ako väčšiu mieru empatie voči chorým?

Možno to pripísať najmä tomu, že slovo rakovina je veľakrát mytologizované, vzbudzuje hrôzu a je opradené mnohými desivými predstavami. Preto máme v spojitosti s ním také intenzívne emócie. Aj z tohto dôvodu je možno jemnejšie použiť pomenovanie onkologické ochorenie.

Ťažko povedať, ako je to s empatiou voči chorým, keďže tie reakcie môžu byť rôzne. V prípade ľudí, ktorí majú kolegov v práci s onkologickým ochorením, sa stretávame s oporou a povzbudením z ich strany, ale sú aj takí, ktorí sa téme vyhýbajú, lebo im spôsobuje úzkosť.

Zároveň však treba povedať, že je mnoho ľudí, ktorí sú vnímaví a aj finančne podporujú ťažko chorých vo svojom okolí.


Snímka: archív respondentky

Prečítajte si celý článok. Zaregistrujte sa a predplaťte si katolickenoviny.sk

online predplatné

S predplatným získate
neobmedzený prístup ku všetkým článkom