Obeť má strach, že jej nik neuverí

Dá sa definovať, kde sú hranice medzi duchovnou autoritou a manipuláciou, ponižovaním či zraňovaním?

V priestore duchovného života sa odovzdávame do rúk niekoho, aby nás na tejto ceste sprevádzal. V dôvernom vzťahu zverujeme intímne veci, pretože veríme, že ten človek je autorita a je istým spôsobom bližšie k Bohu. Keď dochádza k zneužitiu postavenia, dôvery a svedomia, je to už prekročenie hranice. A to je zraňujúce. Problém je, že manipuláciu si ťažko všimneme, pretože sme presvedčení, že všetko je pre naše dobro. Človek sa stáva obeťou procesu, ktorý sa označuje grooming.

O čo ide pri groomingu?

Je to spôsob, akým sa páchateľ snaží získať dôveru človeka a pripraviť ho na konkrétny účel. Ide o manipuláciu pocitmi, prekračovanie hraníc a náboženské ospravedlnenia, kde ja nemám šancu si všimnúť cieľ toho druhého. Môžeme to prirovnať k tomu, ako uvariť žabu. Keď ju dáme do horúcej vody, hneď zistí nebezpečenstvo, preto vyskočí z hrnca. Ale keď ju dáme do studenej vody, ktorú budeme pomaly zohrievať, nezistí, kedy je voda príliš horúca, a tak ju uvaríme. Takisto obeť nevie, kedy je hranica prekročená, kedy je to už príliš, lebo dôvera obmedzuje kritické myslenie.