Obranca obrancu viery

Benediktovi XVI. ste položili najmenej dvetisíc otázok. Aké boli vaše spoločné stretnutia, akí blízki ste si boli?

Sprevádzal som ho 30 rokov a za ten čas sa ľudia zblížia a spoznajú. Musím však povedať, že väčšinou sme len pracovali.

Mal som toľko otázok! Vedel som, že za hodinu mu ich musím položiť tridsať, takže zo začiatku sme sa ani nestihli porozprávať, na osobné rozhovory jednoducho nebol čas.

Keď však sedíte jeden proti druhému, zblížite sa. Zvlášť som to vnímal pri knihe Boh a svet, keď sme boli spolu štyri dni na Monte Cassine.

Bývali sme jeden vedľa druhého a osem hodín denne sme viedli rozhovory.

Aký podľa vás bol?

Ratzinger nebol herec, nehral nijakú rolu, nedokázal sa pretvarovať. Bol to celkom obyčajný človek, nemal som problém zhovárať sa s ním.

Nebol cirkevné knieža, ktorého sa človek bojí niečo opýtať. Nestali sme sa však priateľmi, veľmi som dbal na profesionálny novinársky odstup.

Keď čítate knihu rozhovorov, sú tam aj kritické otázky. Ako novinár som ho nešetril. Odpovedal vždy spontánne a otvorene, nikdy nechcel niečo opravovať, aby to vyznelo lepšie.

V tomto smere to bola veľmi príjemná spolupráca a on tento odstup rešpektoval. Nikdy ma napríklad nepozval na obed alebo na kávu.

Neschádzali sme sa súkromne. On bol kardinál, neskôr pápež a ja novinár. No vždy bol pripravený stretnúť sa so mnou a vznikol medzi nami vzťah dôvery.

Vedel, že aj keď mu kladiem nepríjemné otázky, nebudem nič prekrúcať.

Poznal vašu rodinu?

Áno. Keď bol kardinál, predstavovali sme v Mníchove knihu Soľ zeme. Na biskupskej konferencii sa ho vtedy pýtali, prečo robí tú knihu so Seewaldom, bol som vtedy komunista a vystúpil som z Cirkvi.

Sám som bol zvedavý, prečo to robí. Odpovedal, že to bola Božia prozreteľnosť. Bol som prekvapený, ale myslím si, že to vnímal správne.

Určite sa za to dlho modlil, pretože na rozhovor s ním čakal celý rad novinárov od New Yorku po Moskvu. Musel som sa preto veľmi usilovať, aby som uňho získal termín.

Kniha mala úspech, aký nikto nečakal. Vyšla v tridsiatich jazykoch a priniesla zlom.

V tom čase bol Ratzinger outsiderom, jeho knihy kníhkupectvá nevystavovali, no zrazu ľudia videli, že je to niekto celkom iný, než ako ho predstavovali médiá. Bol to celkom pekný začiatok. Vtedy spoznal aj moju rodinu.

Aké bolo vaše posledné stretnutie s Benediktom XVI.?

Ťažké. Bolo to 15. októbra 2022. Už niekoľko rokov som si hovoril, že sme sa stretli naposledy. Bol som presvedčený, že po odstúpení hneď zomrie.

No nezomieral. Zostarol, strácal hlas, nemohol chodiť. Jedného dňa som sa ho spýtal: „Papa Benedetto, prečo ešte nezomriete?“

Až som sa zľakol, aký som drzý. Odpovedal: „Sám neviem. Prečo sa pýtate?“ Odpovedal som: „Smrť pápežov je tajomstvo.“ „Áno, viem.“

Lenže ja som nevedel, o aké tajomstvo ide, povedal som to len tak. O rok som sa ho opäť spýtal, kedy chce zomrieť. Povedal, že ešte musí vydržať.

Pri poslednom stretnutí som sa ho spýtal, či nemôže zomrieť preto, lebo stále premýšľa, či bolo jeho odstúpenie správne.

On však povedal, že zostáva z duchovných dôvodov. Bolo to dôležité a pre mnohých veriacich to veľa znamenalo.

Čo si myslíte o tom, že podľa niektorých bol tieňový pápež?

Nejestvuje nijaký dôkaz, že by sa akýmkoľvek spôsobom miešal do pontifikátu svojho nástupcu. Práve naopak, robil všetko preto, aby sa nikde ani neukázal.

Dva týždne po mojej poslednej návšteve mi ešte napísal list a zaoberal sa v ňom mojou otázkou, či bolo jeho odstúpenie správne. Vysvetlil v ňom ešte jeden dôvod, ktorý dovtedy nebol známy.

Zverejnil som ho až po jeho smrti. Okrem známych zdravotných dôvodov to bola nespavosť, ktorou trpel od začiatku pontifikátu.

Termín odstúpenia súvisel aj so Svetovými dňami mládeže v Riu de Janeiro. Vedel, že takúto cestu by už nezvládol a vnímal to ako vynikajúcu príležitosť pre nového pápeža.

Hlavnou príčinou však bola nespavosť. Celé roky bral lieky, čo znamenalo, že cez deň nemal dosť síl, pretože ho utlmovali. Na konci bol natoľko vyčerpaný, že už ďalej nevládal.

Médiá špekulovali, že išlo o iný dôvod, a aj ja som sa ho viackrát pýtal na skutočnú príčinu jeho odstúpenia.

Potvrdil, že to bolo výlučne psychické a fyzické vyčerpanie. Považujem to za odkaz, ktorý mi chcel zanechať.

Benedikt XVI. bol veľký obranca viery. Vás možno považovať za obrancu Benedikta XVI.

Stal som sa ním, ale nebola to rola, o ktorú som sa usiloval. O teológii som nemal ani poňatia. Kým som nezačal veľký rozhovor Soľ zeme, nerobil som nijaký veľký novinársky rozhovor.

Po vydaní knihy som sa sám seba pýtal, čo to znamená. Nie som cirkevný hodnostár a už vôbec som sa nechcel stať katolíckym novinárom, bol som politický novinár.

Na druhej strane sa môjho novinárskeho étosu nesmierne dotýkalo, keď som videl, ako o Ratzingerovi píšu kolegovia.

Odpisovali jeden od druhého, všetci rovnakým štýlom, a nikto si nedal námahu konfrontovať sa s jeho dielom či s ním. Nemohol som sa na to pozerať. A tak som sa stal obrancom obrancu viery.

Ktoré Benediktovo dielo bolo pre vás kľúčové?

Žiadne. Vôbec som ho nečítal. Od magazínu denníka Süddeutsche Zeitung som dostal za úlohu napísať portrét o tom strašnom Ratzingerovi. Dopadlo to úplne inak, ako som myslel.

Ani kniha Soľ zeme nebol môj nápad. Idea prišla z vydavateľstva. Keď som sa pripravoval na rozhovor, nemal som veľmi čas zaoberať sa jeho dielom.

Musel som sa sústrediť na to, čo o tomto človeku zaujíma čitateľov. Nešlo o mňa ani o neho, ale o čitateľov. Jeho knihy som začal čítať až neskôr.

Zaujali ma v nich najmä spoločensko-kritické výpovede, pre ktoré ho mnohí považovali za apokalyptika, ale po čase sa ukázalo, že má pravdu.

Postupne som jeho tvorbu spoznal a imponovala mi. Ako komunistovi sa mi páčilo, že nekráča s davom, otvára otázky, ktorým sa nikto nevenuje, a ozve sa, keď sú všetci ticho.

Ste autorom náboženských kníh ako Kult, Škola mníchov či Ježiš Kristus. Biografia. Vznikli pod vplyvom Josepha Ratzingera?

Nie. Najlepšie veci sú tie, ktoré ku mne prídu samy, nie tie, ktoré vymyslím. Idea knihy o Ježišovi nepochádza odo mňa, ale z vydavateľstva.

Bola však inšpirovaná mojím stretnutím s Ratzingerom. Ale kniha je určená pre iný okruh čitateľov ako jeho trojzväzkové dielo o Ježišovi.

Kto je Ježiš z Nazareta pre vás? Boží Syn, vtelený Boh. Niekto, kto zmenil svet ako nikto doteraz a stále ho mení. Neodišiel, ale opäť príde. Na jeho posolstvo sme, žiaľ, v dnešnej dobe pozabudli.

Je to ten, kto prekonal smrť a dal nám nepochopiteľný prísľub, že nezomrieme. Prevyšuje to všetky doterajšie zjavenia.

Zároveň to kladie na nás nároky, ale nikdy nie neprimerané. Ako povedala svätá Edita Steinová, Boh nepožaduje od teba nič, na čo by ti zároveň nedal silu.

Ako dlho ste pracovali na knihe Benedikt XVI. Život?

Dlho. Kniha naozaj nebola mojou ideou, opäť prišla z vydavateľstva. Navrhol som, že životopis urobím spôsobom, ako napísal americký novinár Walter Isaacson biografiu Steva Jobsa.

Vydavateľstvo súhlasilo. Pre potreby biografie mi bol Benedikt neobmedzene k dispozícii. Stretávali sme sa, aj keď sa stal pápežom.

Prijímal ma v Apoštolskom paláci, počas dovolenky v Castel Gandolfe a rozhovory mi dával aj po odstúpení. Jeho život je nesmierne zaujímavý, veď žil takmer sto rokov.

Okrem toho som mal možnosť zachytiť viacerých jeho súčasníkov. To bolo tiež veľmi dôležité, lebo mnohí už nežijú. Žiaľ, životopis je nesmierne rozsiahly, hoci som ďalších tristo strán vyškrtal.

Na knihe som pracoval približne sedem rokov a bola to tá najťažšia práca. Pri kapitolách o koncile som bol doslova zúfalý.

Nemám teologické vzdelanie, neovládam latinčinu a musel som sa prehrýzť touto vznešenou a intelektuálnou témou. Na konci som si uvedomil, že bez Ratzingera by nebol koncil tým, čím bol.

Stal by sa iba hlasovacím strojom. Kardináli mali predstavu, že prídu na dva-tri týždne a tým sa to skončí.

Ján XXIII. sa dokonca zdráhal kúpiť do koncilovej auly stoličky, chcel ich iba prenajať. No potom prišiel Ratzinger.

Niektoré pasáže v knihe pôsobia tendenčne. Napríklad vzťah Josepha Ratzingera a Hansa Künga. Vyznieva to, akoby tu bol kladný a záporný hrdina.

Myslím, že v skutočnosti to bolo ešte horšie. V osobnej biografii ide predovšetkým o pravdivosť. Vymenovať iba údaje nemá zmysel.

V životopise sa kritika týka hlavne ľudí z Ratzingerovho najbližšieho okruhu. Nechcel som nič vynechať. A čo sa týka Hansa Künga, bol som doslova zdesený.

Na začiatku boli dobrí kolegovia a Ratzinger dúfal, že spolu prinesú do Cirkvi pokrok. Küng však Ratzingera podceňoval. Ratzinger upozorňoval, že niektoré veci, ktoré Küng hovorí, nie sú správne.

Ale Küng to nechcel počuť. Vysmieval sa Ratzingerovi, že je malomeštiak. Všemožnými prostriedkami ho na verejnosti pranieroval. Hoci bol kňaz, klamal.

Doslova viedol proti Ratzingerovi križiacku výpravu. Robil to celé roky a využíval na to médiá. Keď Benedikt odstúpil, Küng bol prvý, kto povedal, že bude tieňový pápež.

Ratzinger to všetko, pravdaže, vnímal, no z jeho úst nevyšlo ani slovo proti bývalému kolegovi. Keď sa stal pápežom, Küng bol prvý, kto ho požiadal o audienciu.

A čo urobil Benedikt XVI.? Prijal ho. V tomto smere nie je v mojej knihe nič prehnané, skôr naopak. Na týchto dvoch mužoch sa polarizujú základné náboženské postoje.

V tomto som kritický aj voči niektorým novinárskym kolegom, ktorí vo všetkom slepo nasledovali Künga.

Hovorí sa, že za každým úspešným mužom stojí silná žena. Platí to aj v prípade vašej manželky Isolde?

Moja rodina to nemala jednoduché. V minulosti som vystúpil z Cirkvi a po 25 rokoch som sa do nej vrátil. Deti tomu nerozumeli a pýtali sa, čo sa s tatinom deje.

Zrazu zavesil na stenu kríž a prežehnáva sa. Manželka z Cirkvi nikdy nevystúpila. Teraz mi kladie kritické otázky, brzdí ma a reguluje, čo je dobre. Zabraňuje mi, aby som sa stal fundamentalistom.

Podobne ako Ratzinger dokáže nájsť správnu mieru. Po celý život je mojím vzorom v tom, aká je a ako dokáže žiť. Je úplne normálna kresťanka.

Na čom momentálne pracujete?

Na knihe s názvom Hľadanie stratenej večnosti. Eschatológia bola Ratzingerova hlavná téma.

Inšpiroval som sa ním. Večný život je pre nás to najdôležitejšie, na všetko ostatné môžeme zabudnúť.