Ochrana spovedného tajomstva je základ slobody

MAREK ŠMID (1960) je slovenský právnik a diplomat. Stál pri zrode Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou uzatvorenej v roku 2000 aj pri zmluve medzi SR a ostatnými cirkvami a náboženskými spoločnosťami z roku 2002. Snímka: Erika Litváková
Prekvapilo vás rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky v prípade Vatikánskej zmluvy?
Rozhodnutie poukázalo na to, že uzatváranie konkordátov, čiže medzinárodných zmlúv medzi Svätou stolicou a konkrétnym štátom, môže byť v tomto období legálne a legitímne, užitočné a ústavné. To sú dôležité stanoviská ústavnej povahy.
Prekvapilo ma však, že súd napriek tomu, že vyslovil takéto uznanie konkordátu pripravenému na ratifikáciu a označil len dve jeho ustanovenia za sporné, úplne zamedzil pokračovaniu procesu ratifikácie konkordátu v Českej republike.
Text návrhu sa týmto rozhodnutím ústavného súdu stáva v rovnakej podobe prakticky nepoužiteľným, čo je škoda.
Rozhodnutie sudcovského senátu však nebolo jednomyseľné. Je to bežné?
Spravidla sa nestretávame s takými výrazne odlišnými stanoviskami až troch ústavných sudcov. Zaujímavá je aj skutočnosť rozhodnutia len na základe minimálneho prahu počtu hlasov.
Rozhodnutie však platí, v právnom štáte sa bude rešpektovať a nemožno ho už zmeniť. Je to určitý postoj veľkej zodpovednosti, ktorý ma prekvapil.
Problematické boli podľa súdu dva body zmluvy. Prvým bolo spovedné tajomstvo. V akom zmysle?
Ochrana spovedného tajomstva je podľa názoru väčšiny sudcov Ústavného súdu ČR v návrhu zmluvy diskriminujúcim právom Katolíckej cirkvi voči iným cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktoré spovedné tajomstvo nepoznajú v takej podobe, ako ho má Katolícka cirkev. Tá by samostatným konkordátom získala výhodu. Menšina sudcov s tým nesúhlasila.
Ako súd reagoval na to, že spovedné tajomstvo je z pohľadu Katolíckej cirkvi neporušiteľné?
V rozhodnutí ústavného súdu sa nenachádzajú odpovede na skutočnosti týkajúce sa spovede a jej dôležitosti a neporušiteľnosti.
Súd sa nevyrovnal tiež s tým, že spoveď je vyznanie skutočností z minulosti. Preto argument neprekazenia trestného činu nie je zrejme na mieste.
Nevyrovnal sa takisto s tým, že je tu predpoklad anonymity penitenta, úzka podmienenosť ochrany spovedného tajomstva a slobody náboženstva a svedomia.


