Od Srí Lanky cez Ugandu po Brazíliu

Navštívili a spoznali ste už mnoho krajín. Bola vaša detská izba kolískou cestovateľských výprav?

Vôbec nie. O cestovateľské témy som sa špeciálne nezaujímala, v čase môjho detstva by cestovanie ani nebolo reálne. Túžba spoznať iných ľudí, ich život a kultúru sa vo mne prebudila až na strednej škole, keď som sa začala učiť cudzie jazyky. Veľmi ma lákalo rozprávať sa naživo s ľuďmi z iných krajín, vedieť, ako a čím žijú.

Z írečitých Kysúc vás túlavé topánky zaviedli od Srí Lanky cez Ugandu či Island po Brazíliu. Koľko ste ich na svojich cestách už zodrali?

Nebolo ich až tak veľa, lebo ak sú topánky dobré, tak v nich prejdete kus sveta. A presne tak je to aj u mňa, dobré topánky si šetrím na dlhé cesty.

Vaše potulky svetom nie sú samoúčelné. Čo je hlavný cieľ týchto ciest?

Na viacerých cestách som bola ako novinárka alebo projektová manažérka, čo mi umožnilo nahliadnuť do autentického života ľudí.

Samozrejme, niektoré miesta som si vybrala sama a šla som tam síce ako turistka, ale vždy som zároveň aj napísala nejakú reportáž alebo urobila rozhovor. Zaujímavé miesta som navštívila vďaka koledníckej akcii Dobrá novina, s ktorou som dlhé roky spolupracovala, či vďaka Pápežským misijným dielam, s ktorými spolupracujem dodnes.

S Nadáciou Danice Olexovej – Baboon realizujete viacero rozvojových projektov. Stará múdrosť hovorí, že ľudí treba naučiť loviť ryby, aby ste ich nasýtili na celý život. Čo je potrebné na rozvinutie miestneho potenciálu a úspešnosť projektu?