Odpoveď prišla, ale nie v slovách

Kedy ste sa rozhodli vydať rehoľnou cestou?

Asi najvýstižnejšia odpoveď na otázku povolania v mojom živote je myšlienka sv. Pavla: „Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske“ (Ef 1, 4).

Už ako dieťa som rada chodila na sväté omše, pobožnosti a aktivity v našej farnosti, aj keď bola totalita. Na základnej škole som bola napomínaná kvôli aktívnemu náboženskému životu. Dokonca mi nedali odporúčanie ísť na gymnázium, keďže som navštevovala hodiny náboženstva.

Nerozumela som týmto nespravodlivým rozhodnutiam, ale vždy som si bola istá, že Boh Otec sa postará. Postupným dozrievaním som sa až tešila, že milujem toho, ktorého socialistická spoločnosť nemá v láske.

Svetské rozhodovania o mojej budúcnosti ma nepriamo motivovali viac spoznávať Boha, zamilovať si ho a v modlitbe hľadať, kde je spravodlivosť na tomto svete.

Takže ste mali jasno v povolaní? Alebo vás lákalo aj niečo iné?

Keďže som chcela byť učiteľka na prvom stupni ZŠ, musela som trošku počkať na priaznivé okolnosti. V roku 1991 som začala študovať Pedagogickú fakultu v Prešove a v tom čase som sa začala reálne zamýšľať nad rehoľným povolaním. Aj kvôli tomu som prerušila štúdium a išla za volaním.