Okúsil, ako detský domov nemá vyzerať

Akú rolu hrá vo vašom živote nádej?

Ako to vyjadril Ján Pavol II., keď nebude nádej, nebude nič. Nádej, ktorú môžeme dať jeden druhému, je základ nášho žitia. Počas tridsiatich rokov práce v charitatívnej oblasti som sa o tom presvedčil veľakrát. Ľudia, ktorí nám klopú na dvere, ju hľadajú vo svojich ťažkostiach. Aj ja teraz prežívam náročné obdobie a tiež sa modlím – Bože, daj mi nádej a riešenie už príde od teba.

Čo pre vás znamená viera v Boha?

Viera je tá nádej, ktorú vám nik nemôže zobrať, ak sami nebudete chcieť. To som však pochopil dosť neskoro. Až potom som si uvedomil, že kde Boh nestavia dom, darmo sa namáhame. Ale ak je on na prvom mieste, dejú sa i zázračné veci. Keď sme dokončovali prešovské centrum Dorka pre rodiny v núdzi, potrebovali sme obklady do šestnástich kúpeľní. Odrazu zvoní telefón od predajcu keramiky, že vypratávajú sklad a  majú 1200 štvorcových metrov starých obkladov, či ich nechceme. Vôbec pritom nevedel, že ich práve potrebujeme. Vtedy som až zamrzol. Boh teda koná aj v poslednej chvíli, keď už nevieme, ako ďalej. Len nesmieme stratiť nádej. Treba prosiť o požehnanie, nech sa v spoločnosti deje čokoľvek, preto aj ja večer beriem do ruky ruženec a prosím Boha o pomoc a odpustenie za moje osobné i pracovné zlyhania.

Časť detstva ste strávili v detskom domove. Ako ste sa doň dostali?

Mal som štrnásť rokov, keď moja mamka vážne ochorela a musela byť v nemocnici, takže som nastúpil do detského domova. Bol som v ňom počas celej strednej školy.