Osobná prítomnosť je skutočná hodnota

Pozrime sa najprv na investície trochu inak. Ako počas sviatkov čo najlepšie investovať do času s rodinou?

Vianoce sú obdobie, keď by človek nemal venovať toľko času práci, ale mal by svoju pozornosť presunúť k tomu, čo je v rodine dôležitejšie: byť spolu a tráviť čas pri spoločných aktivitách. Počas sviatkov je to pomerne jednoduché, lebo môžeme pracovne spomaliť, sú dovolenky, prázdniny, väčšina ľudí je doma. Ťažšie je to mimo sviatkov, keď sme v pracovnom nasadení. Ale aj tu si treba uvedomiť, že čas venovaný rodine je dôležitý. Človek sa nemôže oddať úplne iba práci. Treba si nastaviť pravidlá. Hoci sa občas porušia, keď musíme spraviť v práci niečo navyše. Ale tento čas by sme mali rodine vynahradiť, či už ďalší deň alebo týždeň.

Aké máte skúsenosti pri prežívaní Vianoc? Viete sa odstrihnúť od práce a naplno sa venovať rodine?

Keďže podnikám, viem si nastaviť prácu a čas, aby som sa niekoľko týždňov okolo Vianoc venoval iba rodine. Máme tri malé deti, najstarší syn Nathaniel má štyri a pol roka a dvojičky Noel a Matteo dva. Keď som s nimi, ale potrebujem sa počas dňa aspoň hodinu venovať práci, tak buď večer, keď zaspia, alebo ráno, kým sa zobudia. Cez deň sme spolu, ideme von, hráme sa alebo máme iné spoločné aktivity. Investovať do času s rodinou je pre mňa to najdôležitejšie. Aj počas roka sa snažím nájsť rozumný pomer medzi časom pre rodinu a prácou. Počas Vianoc je však najdôležitejšie byť s blízkymi.

Osobná, vzájomná blízkosť je teda nevyčísliteľná hodnota?

Osobná prítomnosť je skutočná hodnota, ktorú si v rámci rodiny vieme darovať – a nielen na Vianoce. Dôležité nie sú peniaze ani darčeky, ale čas, ktorý spolu trávime, či už pri stromčeku počas Štedrého dňa, ale i v týždňoch predtým a potom. Podľa známej knihy Päť jazykov lásky je jedným z nich obdarúvanie. Ľudia to obvykle chápu tak, že darmi im druhý človek prejavuje lásku. Ale to neznamená, že dar musí byť drahý.

Takže čím v darčeku vyjadriť našu lásku ak nie peniazmi?

Všetci máme radi darčeky, čo je úplne v poriadku, ale nech je to niečo, čo druhého poteší, a hlavne nech je to spojené s ľudskou prítomnosťou. Najlepší nie je drahý darček, ale taký, ktorý obdarovaného osobitne poteší. Preto treba radšej zapojiť kreativitu, ako minúť veľa peňazí. Darček predsa nemusí stáť veľa, aby urobil radosť. Keď na to niekto má a chce potešiť druhého finančne náročným darom, nech sa páči. Ale keď na to nemá, nemal by zbytočne ísť do zlých rozhodnutí – aj keď zažije pocit, že sa obdarovaný poteší, sám si vytvorí ťažšiu finančnú situáciu do budúcnosti.

Ľudia si dokonca berú pôžičky, aby mali dosť všetkého – jedla i darčekov. Je to rozumné?

Pôžičky by som neodporúčal ani vo všeobecnosti, nieto kvôli darčekom. Jedno rozmýšľanie je racionálne a druhé emocionálne. Človek môže pre emóciu urobiť nesprávne rozhodnutie, ako keď si vezme pôžičku na darček. Hoci sa o človeku hovorí, že je homo sapiens, teda človek rozumný, neviem, či nie je skôr človek emotívny. Napríklad si nepoloží otázku, že ak si teraz vezme pôžičku na darčeky, čo urobí na budúce Vianoce. Ocitne sa v kolotoči pôžičiek, ktoré bude musieť splácať.

Je lepšie, keď sa všetci členovia rodiny dohodnú, že si kúpia spoločný darček, ktorý poslúži všetkým?

Áno, ale aj tu sa treba dohodnúť na darčeku za rozumnú cenu, pričom každý môže prispieť sumou, ktorá ho nezaťaží. Platí stará pravda: prikrývajme sa len takou perinou, akú máme. Spoločný darček je však veľmi rozumné riešenie, lebo celá rodina dostane a bude môcť využívať to, čo naozaj potrebuje.

Sú dobrá voľba zážitkové darčeky ako výlety, lyžovačky, koncerty, divadelné predstavenie?

Toto je dobrá voľba. Aj niektorých našich príbuzných zvykneme obdarovávať takýmito darčekmi. Tešíme sa, že abonentku nielen využijú, ale že ich napríklad divadelný zážitok aj duchovne obohatí. Tieto typy darčekov nie sú vec, z ktorej máte týždeň radosť, no potom ju odložíte a sadá na ňu prach. Aby sa to nestalo, kúpme naozaj to, čo druhý človek chce. Pokojne sa pýtajme vopred, aby pod stromčekom nečakalo na oboch nepríjemné prekvapenie.

Aby sa čaro obdarovávania nezmenilo na rozčarovanie?

Presne tak. Veď sa stačí iba toho druhého opýtať, aký darček by aj využil. No je tu ešte iný typ ľudí, ktorí chcú zažiť prekvapenie a odmietajú vedieť dopredu, čo ich čaká. Vtedy treba veľmi poznať túžby daného člena rodiny.

Ku ktorej skupine ľudí patríte vy?

Vopred poviem, čo chcem, a na Vianoce budem šťastný, keď to dostanem.

Nikdy ste nemali rád prekvapenie z darčekov?

Mal, ale teraz to beriem viac racionálne, lebo sa chcem vyhnúť tomu, že darček nebudem využívať a niekde ho budem musieť odložiť. Vtedy by darcova snaha aj peniaze vyšli navnivoč.

Ako riešite obdarúvanie v rodine?

Pre nás s manželkou je dôležité, že naše deti sú šťastné. My si počas roka kúpime to, čo potrebujeme. Zo svojej mladosti si pamätám, že sme v širšej rodine praktizovali na Vianoce obdarúvanie v štýle „anjelov“. Mená členov rodiny sa napísali na papieriky, ktoré sa zložené dali do klobúka. Potom si každý z nás vytiahol papierik s menom príbuzného, ktorému dal darček. Bolo to praktické, lebo sa na nikoho nezabudlo, a zároveň to bolo únosné pre peňaženku, lebo každý kúpil iba jeden darček.

Je dobré, keď si členovia rodiny už niekoľko týždňov pred sviatkami urobia plán na nákupy a celú prípravu?

Myslím si, že nestačí ani týždeň či dva, optimálny by bol mesiac pred Vianocami. Naozaj si stačí len sadnúť a dohodnúť sa, čo sú priority pre rodinu. Keď sa všetci zhodnú, je to krok k tomu, aby prežili sviatky bez stresu. No dohodnúť sa je jedna vec a druhá je, koľkí členovia rodiny ju aj dodržia. Viem, že je to ťažké, lebo všetci to myslia dobre. Mnohé mamy a staré mamy zvyknú pripravovať veľa jedla a koláčov, aby bolo všetkého dosť a nič nechýbalo. Tu si treba pripomenúť minuloročné sviatky, či sa zjedol všetok šalát a všetky koláče. Keby sme sa na to pozreli racionálne a tento rok toho nachystali o čosi menej, možno by to bolo akurát.

Nefunguje to na Vianoce skôr opačne, že chceme ešte niečo navyše?

Možno preto, že je to špeciálny čas. Obyčajné dni počas roka nemajú čaro vianočných sviatkov. Preto chceme dopriať sebe i rodine viac.

Ako sa u vás doma prejavuje, že ste expert na financie?

S manželkou sa o tejto téme často rozprávame. Podľa mňa je dôležité rozprávať sa doma o peniazoch. Odporúčal by som to aj iným ľuďom, lebo pre niektoré páry a domácnosti sú peniaze akoby tabu téma.

Možno aj preto, že je to téma, ktorá často vedie k hádkam?

Súhlasím, ale stáva sa, že manželia sa o financiách vôbec spolu nerozprávajú a to je podľa mňa škoda. Ide o to, aby si nastavili rozumný vzťah k peniazom, koľko a za čo mesačne minú, čo má zmysel si kúpiť, koľko môžu aj dlhodobo investovať, aby sa peniaze zhodnotili. Skutočnosť, že sa dvaja ľudia rozprávajú o peniazoch, neznamená, že si ich cenia najviac na svete. U nás doma robíme väčšie finančné rozhodnutia vždy spolu s manželkou.

Začínate vychovávať aj svoje deti k zdravému vzťahu k peniazom, darčekom a veciam?

Áno, snažíme sa ich v týchto veciach vzdelávať primerane veku. Keďže sa venujem financiám, uvedomujem si, že finančná gramotnosť u ľudí vo všeobecnosti nie je dobrá. Podľa mňa sa začína už u detí. Keď náš najstarší syn vidí v obchode dva časopisy o legu, chcel by obidva. Preto sa mu snažím vysvetliť, že hoci by som mu ich mohol kúpiť naraz, nemá to zmysel, lebo keď dnes kúpime dva časopisy a o týždeň ďalšie dva, nestihne si ich poriadne prezrieť, takže to nebude mať pre neho takú hodnotu, akú by malo mať. Preto stačí, keď kúpime jeden časopis raz za mesiac.

Najstarší syn už má pre Ježiška zoznam darčekov?

Áno, syn už vie, že prídu Vianoce a s nimi darčeky, takže nám posledné dva mesiace hovorí, čo by od Ježiška chcel. Keď prišiel so šestnástou vecou, vysvetlili sme mu, že si bude musieť vybrať, lebo Ježiško môže doniesť iba tri veci. K obom babinám ale, samozrejme, donesie ďalšie dve veci. Dvojičky tomu našťastie ešte nerozumejú, ale myslím, že o rok už budú rozumieť a budú mať aj vlastný zoznam (úsmev).