Pochybnosť nie je opakom viery

Ako definovať vernosť vo vzťahu s Ježišom?

Vernosť Ježišovi nie je v prvom rade podanie špičkového výkonu alebo bezchybnosť. Biblia pre vernosť používa hebrejské pojmy Hesed – milosrdná, zmluvná láska a  Emeth – pravda, pevnosť. Keď hovoríme, že Boh je verný, hovoríme, že je skala – niečo, o čo sa dá bezpečne oprieť (Dt 32, 4).

Vernosť z našej strany je teda rozhodnutie zostať na skale a neustále hovoriť svoje amen. Toto slovo má rovnaký koreň ako vernosť a neznamená „cítim sa tak“, ale „stojím na tom, že ty si verný“. Je to akt vôle a rozumu, nielen emócia.

Prečo o Božej vernosti pochybujeme?

Pretože premietame našu ľudskú skúsenosť na Boha. V našom svete je láska často podmienená: Budem ti verný, ak ty budeš... Keďže v tomto my sami zlyhávame, podvedome čakáme, že sa rovnako bude správať aj Boh.

Pochybujeme, lebo Božia vernosť je pre našu logiku príliš radikálna a nezištná. Je ťažké uveriť v lásku, ktorú si netreba zaslúžiť.

Čo znamená zostať verný Kristovi aj vtedy, keď sme v stave pochybnosti?

Znamená to priznať si: Pane, nerozumiem ti, ale neodchádzam. Vernosť pri pochybnostiach je najcennejšia, lebo vtedy viera prestáva byť emóciou a stáva sa rozhodnutím vôle.

Je to ako v manželstve, kde sa manželia denne obnovujú v rozhodnutí milovať aj v dňoch, keď to tak necítia. Pochybnosť nie je opakom viery, ale je jej súčasťou, ktorá nás núti hľadať hlbšie odpovede.