Pod dohľadom Matky sa nemusíme báť

Ako sa u našich predkov začal rozvíjať mariánsky kult?

V spojení s liturgiou vznikol v ranom stredoveku v Byzantskej ríši, odkiaľ sa na územie našich predkov preniesol prostredníctvom svätých vierozvestov Cyrila a Metoda. Táto skutočnosť ovplyvnila aj národy, ktoré sa formovali v ich susedstve.

Arcibiskup Selepčéni v rukopise Historia Hungariae píše, že staré maďarské kmene, ktoré v čase príchodu na naše územie (905 – 907) na rozdiel od Slovienov nepoznali kresťanstvo, ho pravdepodobne preto prijali tak rýchlo, lebo im naši predkovia sprostredkovali svoju vieru cez mariánsku úctu. 

V Európe nebolo a dodnes niet krajiny, v ktorej by bolo toľko mariánskych kostolov a pútnických miest, koľko ich má malé Slovensko. Je to aj vďaka skutočnosti, že kresťanstvo bolo pri zrode nášho národa a mariánsky kult mu počas dlhých, pre jeho rozvoj neraz veľmi nepriaznivých dejín umožnil prežiť.

Kde sú korene májových pobožností, ktoré patria k výrazným prejavom mariánskej úcty?

Siahajú k mariánskej tradícii spojenej s pobožnosťou utrpenia Pána, s uctievaním Svätého kríža a s modlitbami za dobré počasie. Najprv sa objavili v Taliansku. Odtiaľ sa rýchlo rozšírili do Francúzska a do ďalších krajín.

Veriaci dokonca petíciami žiadali o ich zavedenie. Vyhlásenie dogmy o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie v roku 1854 bolo takisto impulzom na ich ďalší rozvoj. Dodajme, že dôvodom na silnú propagáciu májových pobožností boli často aj veľmi zvláštne politické a cirkevné okolnosti, napríklad obdobie počas konfliktu medzi Cirkvou a štátom (1872 - 1887), známe ako obdobie Kulturkampfu v Nemecku, ale aj počas obidvoch svetových vojen.

Popri spoločných májových pobožnostiach v chrámoch sa mariánska úcta rozvíjala tiež v rodinných kruhoch formou súkromných mariánskych pobožností.

Aké sú inovatívne impulzy na prehlbovanie mariánskej úcty v našej dobe?

Niet vari jediného mesiaca v roku, aby si Cirkev nepripomínala niektoré tajomstvo Máriinho života. Každý jednotlivec zažíva svoje osobné dejiny spásy, v ktorých zohráva veľmi dôležitú úlohu aj Mária.

Pápež František nás svojou charizmou všetkých učí, samozrejme, aj mladých, aký vzťah si máme voči Márii, našej nebeskej Mame, vytvoriť a ako máme reagovať na osobné prežívanie vzťahu s ňou.

Aj nadchádzajúce Svetové dni mládeže, ktoré sa uskutočnia začiatkom augusta tohto roku v Lisabone, majú motto, ktorým je biblický citát „Mária sa vydala na cestu a ponáhľala sa“ (Lk 1, 39). Sú tu teda dostatočné inovatívne impulzy, cez ktoré nás pápež pozýva prehlbovať vzťahy s putujúcou Cirkvou, ale aj s tou oslávenou v nebi.

Od priveľkej ľudovej úcty sa musíme pozdvihnúť k zrelšej a duchovnejšej. To platí nielen o našej úcte k Bohu, ale aj k Panne Márii.

Mariánska úcta často bola aj je predmetom rôznych sporov. Ako jej dať tú správnu mieru, ale zároveň i hĺbku? A ako ju odovzdať ďalším generáciám?

Druhý vatikánsky koncil vo vieroučnej konštitúcii Lumen gentium spomína úctu k Panne Márii ako veľmi dôležitú. Od priveľkej ľudovej úcty sa ale musíme pozdvihnúť k zrelšej a duchovnejšej.

To platí nielen o našej úcte k Bohu, ale aj k Panne Márii, do ktorej sa ešte ľahšie primiešavajú niektoré nesprávne prvky ľudovej zbožnosti. Tieto ľudské chyby zapríčinili i zapríčiňujú rozličné neteologické závery. Priveľký fanatizmus, túžba po zázrakoch a zjaveniach mnohých znechucuje a odrádza od viery a od Cirkvi.

Taktiež vznikali a vznikajú rôzne bludy a herézy, osobnosť a postavenie Božej Matky sa degraduje či v súčasnosti vznikajú zbytočné nedorozumenia v ekumenickom dialógu. Preto je dôležité hľadať správne cesty mariánskej úcty jemne a citlivo, v spojení s magistériom Cirkvi. Veď Mária je naša Matka a každá matka si želá, aby jej deti rástli a stali sa dospelými. 

A tak by sme mali rásť aj v mariánskej úcte - teologicky sa vzdelávať a budovať si svoj vnútorný vzťah k Božej Matke cez modlitbu a duchovný život. Toto je cesta k mariánskej úcte aj pre mladých.

Mladí ľudia radi vyhľadávajú púte na mariánske miesta a takto aj navonok demonštrujú svoj vzťah k Matke Božej. Čím ich dokáže ona i samotný fenomén putovania stále priťahovať?

Najmä od Efezského koncilu kult Božieho ľudu voči Márii vzrastal v úcte a láske, zbožnosti a nasledovaní, podľa jej vlastných prorockých slov: „Blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný“ (Lk 1,48).

Dnešní mladí sú často emotívne zdemolovaní, čo sa odzrkadľuje aj v komplikovanom budovaní vzťahu s trojjediným Bohom, s Máriou, Božou Matkou, ale aj s inými ľuďmi. Zároveň však veľmi túžia po trvalých hodnotách, takže Boh to všetko dáva postupne do poriadku aj s prispením Márie.

Skúsenosť spoločenstva viery na rôznych náboženských akciách mladých ľudí ubezpečuje, že ich kráčanie s Máriou a Ježišom v tomto hodnotovom chaose je správne. Prináša im to pokoj a radosť.

Ako by ste opísali svoju cestu k Panne Márii?

Vyrastal som vo farnosti svätých Joachima a Anny, rodičov Panny Márie, v Dlhom nad Cirochou. Moje prvé kaplánske miesto bolo vo farnosti Narodenia Panny Márie v Michalovciach.

Pôsobil som vo farnosti Svätej rodiny na „Furči“ v Košiciach a odtiaľ ma otec arcibiskup Bernard poslal na moje prvé farárske miesto práve do mariánskej Svätyne Panny Márie Ružencovej v Obišovciach. Vidím v tom mocnú Božiu ruku a jeho ohromnú starostlivosť a milosrdenstvo, že mi sprostredkoval tieto skúsenosti. Veľa som sa naučil a stále sa učím s Máriinou pomocou milovať a nasledovať jej milovaného Syna Ježiša.

Moja skúsenosť Máriinej školy má silné pokračovanie aj v súčasnosti na tomto veľmi milostivom mieste v Obišovciach. Nikdy som si nemyslel, že zažijem ako kňaz toľko zázrakov, ktoré sa dejú na tomto mieste práve cez maličkosti a niekedy veľmi nenápadne.

Už chápem, prečo si toto miesto obľúbili mnohí pútnici, ktorí sem prichádzajú. Máriina láskavá starostlivosť a ochota postarať sa o svoje deti je na tomto mieste neutíchajúca. Jej láskavý pohľad v tunajšom milostivom obraze nás ubezpečuje, že sa nemusíme ničoho báť.

Nikdy som si nemyslel, že ako kňaz zažijem toľko zázrakov, ktoré sa dejú na tomto mieste práve cez maličkosti a niekedy veľmi nenápadne.

Vidíte na mieste, kde sa konajú pravidelné pobožnosti fatimských sobôt či rôzne iné púte, rozdiel vo viere a v uctievaní Panny Márie?

V minulosti mali ľudia k Matke Božieho Syna veľkú úctu, často ju volali na pomoc, vzývali ju a ďakovali jej za ochranu. Bol to akýsi prirodzený akt viery a dôvery k najsvätejšej žene, ktorá kedy žila na zemi, bola Ježišovou matkou a stala sa aj ich dôverníčkou a prostredníčkou pred Bohom. 

Ľudia viac „rozlišovali srdcom“, mali viac prirodzenej, zdravej intuície k tomu, čo je a čo nie je Božie. Úctu k Márii vnímali ako samozrejmosť. Dôkazom sú mnohé modlitby, nádherné litánie, ktoré sú vyjadrením hlbokého vzťahu k tejto mimoriadnej a vzácnej žene.

Patrí k nim aj známa modlitba svätého ruženca, ktorá Zdravasmi preplieta celý život Ježiša a Márie. Dnes akoby víťazil rozum nad srdcom a mnohí pochybujú, či je správne a či je vôbec potrebné ctiť si aj Máriu... Ak hovoríme, že milujeme Boha, tak milujeme aj Ježiša.

Nemalo by byť prirodzené a samozrejmé, aby sme milovali aj Ježišovu Matku? Veď bola Bohom vyvolená, Bohom milovaná... A miloval ju aj Ježiš sám.

Mária nás vo Fatime, ale aj na iných miestach pozýva k pokániu a obráteniu. Ako sa na to dívate z pozície kňaza, ktorý pôsobí na známom mariánskom mieste?

Mária, naša a Ježišova Matka, nikdy nehovorí nič, čo by už nepovedal jej Syn. Skôr nám iba pripomína jeho slová. Vo svojej programovej reči na začiatku verejného účinkovania Ježiš povedal: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“ To, ako máme konať v živote viery, je napísané v Božom slove.

Stávajme sa živým evanjeliom a nebude potrebné toľko okolo kresťanstva hovoriť. Ako to svojim žiakom hovoril aj svätý František Assiský: „Bratia, poďme kázať, a ak to bude potrebné, použijeme aj slová...“ Nemali by sme sa teda vzdávať vzácneho vzťahu k Ježišovej Matke, ktorú nám jasne a bez pochybovania odporúčali mnohé veľké osobnosti ako svätý Ľudovít Mária Grignion, Ján Vianney, Ján Bosco, ale aj mnohí kňazi, biskupi a pápeži.