Pod tlakom človek stráca slobodu

Máme tu nový školský rok, možno trochu viac nervozity, povinností, napätia, očakávaní. Čo odporúčate rodičom školopovinných detí?

Ako detský psychiater, keď odpočítam technické vybavenie školáka, odporúčam pripraviť si aj vybavenie psychické. Záleží na tom, či ide dieťa do prvej triedy, alebo do posledného ročníka gymnázia. Pri všetkých kategóriách odporúčam rodičom, aby hneď na začiatku školského roka nestrašili svoje deti zlým vysvedčením. Strach je zlá motivácia. Dieťa, ktoré ide ráno do školy so strachom zo zlej známky, má v škole zníženú výkonnosť. Tým sa dostáva do bludného kruhu. Zlá známka vedie k strachu a strach vedie k horšej známke.

Máte radu, ako by sa mali pripraviť aj samotní rodičia?

Sami rodičia by mali seba pripraviť na to, že škola učí a rodina vychováva. Vo výchove neexistujú prázdniny. A pokiaľ si má dieťa upevniť vedomosti, malo by mať domáce úlohy. Vo veľa krajinách sa od domácich úloh ustupuje, ale domáce opakovanie je matkou múdrosti. Neviem si predstaviť znalosť cudzieho jazyka, keď si dieťa doma neopakuje slovíčka.

Čo môžeme považovať za prehnané očakávania zo strany rodičov smerom k deťom?

Stáva sa, že otec alebo matka nedosiahli v živote nejaký cieľ, a preto nútia svoje dieťa, aby ho dosiahlo za nich. Potomok nemá dostatočné schopnosti a pod tlakom rodičov trpí. Rodičia by nemali byť nekritickí maximalisti.

Aké môžu mať prehnané tlaky na deti dôsledky?

Strach som už spomenul. Ďalším výsledkom prehnaného tlaku je neuróza, úzkosť alebo depresie už v detskom veku. Nie každý to u svojho dieťaťa rozpozná včas a ťažkosti sa začnú stupňovať.

Mnohí učitelia a vychovávatelia hovoria, že deti sú drzejšie, nebojácnejšie, sebavedomejšie. Kde je hranica medzi zdravým sebavedomím a drzosťou?

Dnes už tá hranica ani neexistuje. Prestávame rozlišovať nielen medzi zdravým sebavedomím a drzosťou, ale tiež medzi pravdou a klamstvom, krásou a  škaredosťou, dobrom a zlom. To s tým súvisí. A predovšetkým nám chýba hanba. Nič už nie je hanba, nie je sa za čo hanbiť.

Čím to je, že dnešné deti sú iné?

Deti sa rodia stále rovnaké ako v minulosti. Iné sú však podmienky a okolnosti, do ktorých sa rodia a prichádzajú. Prostredie je toxickejšie ako po stránke chemickej, tak aj po stránke morálnej a etickej. Všetko sa môže, deťom sa nemajú stavať hranice, aby sme ich uchránili od zdravého rozvoja ich osobnostnej integrity. Takto „odborne“ ma poučila istá matka nevychovaného dieťaťa.

Potrebujú teda dnešné deti hranice?

Nevyhnutne! Predstavte si rieku, ktorá tečie a má hranice, má brehy. Potom je na úžitok. Dá sa v nej kúpať, plávať, môžu sa po nej plaviť lode. Ak sa brehy zrušia, nastane záplava, povodeň. Rovnako je to aj s výchovou dieťaťa.

Ako stanoviť tieto hranice, aby boli rešpektované?

Vždy odporúčam stanoviť ich nenásilnou formou. Dieťa musí vidieť, že to, čo môže a nemôže, má zmysel. Preto je potrebné dieťaťu vždy povedať a vysvetliť mu, čo je preň dobré.

Majú to deti i mladí ľudia dnes ťažšie, keď na nich okrem bežných školských povinností vplývajú aj rozličné ideológie?

Nie je úplne pravda, že na mladých ľudí v minulosti netlačila žiadna ideológia. Dobre si pamätám časy komunizmu. Dnes tu máme dobu konzumizmu, čo je veľmi silná a pre mladého človeka negatívna ideológia. V okamihu, keď začne hmota víťaziť nad duchom, k ničomu dobrému to nevedie. Dodám k tomu ešte toxické prostredie, ktoré je plné omamných drog a tiež závislosť od internetu, mobilov alebo pornografie. Predtým to ľudia riešiť nemuseli, tieto závislosti u nás neboli.

Keď sa pozrieme na tie ideológie, v čom spočíva ich nebezpečenstvo pre dnešných mladých?

Pokiaľ je človek pod akýmkoľvek tlakom, či už politickým, ekonomickým alebo sociálnym, stráca slobodu. Nielen vonkajšiu, ale, žiaľ, aj tú vnútornú. Odporúčam nepodľahnúť, neplávať s módnymi trendmi všetkých možných závislostí. Nie všetko, čo je progresívne, moderné a vychvaľované, prináša človeku aj úžitok.

Veľa sa dnes hovorí o možnosti voľby svojho rodu. Nie je jednoznačné, keď som sa narodil ako chlapec, že som chlapec, a nie dievča?

Na jednej strane sú vonkajšie znaky, keď už pri pôrode vieme, že máme chlapca alebo dievča. No v dobe dospievania môže mladý človek cítiť to, čo okolitý svet nevidí.

Čo to môže byť? Čo ho môže viesť k otázkam o svojej identite?

V minulosti sa tieto otázky u dospievajúcich neriešili. Bol si narodený ako chlapec, mal si hračky ako chlapec, správali sme sa k tebe ako k chlapcovi, tak si chlapec. Pokiaľ si v neskoršom veku zistil niečo iné, už to bola tvoja skutočnosť, tvoj problém. Dnes je množstvo internetových stránok, ktoré nútia mladých ľudí cielene spochybňovať, kým sú. Vyzývajú ich premýšľať o  svojej sexuálnej identite. Niektoré hlasy pôsobia na dospievajúcich a implantujú im myšlienky, ktoré by si sami nepoložili.

Ako by mali ľudia zodpovední za výchovu detí postupovať, keď sa na nich niektoré obráti s tým, že sa cíti iné?

V prvom rade ho pochváliť, že má odvahu prísť a zveriť sa. Potom pozorne počúvať. Keď už budeme mať dostatočne veľa informácií, vieme hľadať riešenie. Pretože každé dieťa má iné intelektuálne schopnosti, iné rodinné zázemie, inú povahu a prešlo si inou životnou skúsenosťou. Musíme mu pomoc doslova „ušiť na mieru“. V tomto prípade nejaká paušalizovaná alebo generalizovaná rada, vhodná pre každého, neexistuje. V žiadnom prípade však dieťa netrestajte, neponižujte a nezatracujte.

Ak sa problém s hľadaním vlastnej identity dotýka kresťanských rodín, dá sa to riešiť aj s kňazom? Alebo odporúčate najskôr psychológa či iného odborníka?

Čiastočne by som to nechal na samotnom dieťati, ku komu bude mať väčšiu dôveru a koho si samo vyberie. Dobré je hľadať pomoc u  všetkých troch menovaných. Poradie sa ukáže samo, nech už začneme kdekoľvek.

Stalo sa vám v praxi, že mladý človek, ktorý sa cítil iný alebo pociťoval náklonnosť k rovnakému pohlaviu, po konzultácii v ordinácii zmenil názor?

Musíme si pripustiť, že iná sexuálna orientácia je danosť, ktorá sa nedá vyliečiť, pokiaľ ide o skutočne vrodené nasmerovanie. Tí ľudia majú rovnakú ľudskú hodnotu ako ostatní. Ani väčšiu, ani menšiu. Žiaľ, je tu niekedy atmosféra, ktorá uvádza inakosť ako odporúčané pozitívum. Pri prípadoch v mojej ordinácii ukázal až čas, o čo v skutočnosti ide.