Pomáha, ak sa zameriame na prítomnosť

MICHAL PIKNA (1993) je psychológ v zdravotníctve, pôsobí v Nemocnici milosrdných bratov v Bratislave. Vyštudoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (2019). Snímka: Erika Litváková
Biblia nám hovorí, že sa nemáme strachovať o zajtrajšok, pretože ten sa postará sám o seba (Mt 6, 34). Ako sa naučiť takémuto zmýšľaniu?
V škole sa učíme najmä pripomínaním a opakovaním, v prípade učenia sa novému správaniu je to sťažené tým, že človek musí veľakrát „preučiť“ svoje zmýšľanie. Čiže odučiť sa rozmýšľať starým spôsobom a naučiť sa novému.
To môže byť zložité a môže vyžadovať odbornú pomoc. Lebo človek nemusí byť schopný správne sám zhodnotiť svoje zmýšľanie a potom ho zmeniť, keďže je do svojho prežívania emocionálne zapletený.
Ľahšie to môže byť vtedy, keď už má nejaké zvyky, ktoré sú novému správaniu blízke. Veľa urobí aj vôľa, čiže schopnosť riadiť a regulovať svoje správanie smerom k stanovenému cieľu. Pričom vôľa sa dá veľmi dobre budovať aj dobrovoľným pôstom, keď človek musí kontrolovať jeden zo základných pudov – hlad.
Ako sa ľudský mozog stavia k situácii, keď pred nami stojí neistá situácia a nemáme istotu, že budú zabezpečené naše základné potreby?
Mozog má tendencie spustiť stresovú reakciu, keď vyplaví do krvi hormóny, ktoré aktivujú organizmus a pripravia ho na výkon – na boj alebo útek. Táto aktivácia je nápomocná, keď situácia trvá krátko.
Ak však stres trvá dlho, dochádza k preťaženiu organizmu, čo vedie k vysokému krvnému tlaku, riziku kardiovaskulárnych ochorení, tráviacich problémov, riziku vzniku diabetu, oslabenej imunite, bolesti svalov, nespavosti alebo syndrómu vyhorenia. Čiže nadmerná neistota a strach o budúcnosť sú pre nás nebezpečné, ak trvajú dlho.
Životné situácie môžu byť namáhavé, môžu testovať limity človeka, no k chronickému stresu a zdravotným ťažkostiam vedú vtedy, ak je prítomný stres bez akéhokoľvek riešenia situácie.
Konanie v takýchto situáciách môže ovplyvniť schopnosť zvládať neúspech, ktorý často vedie aspoň k nejakému posunu zo stresovej situácie. Pričom zvládanie neúspechu môže byť aj len obyčajné prijatie.
Ak sú však u človeka nevedomky rozvinuté perfekcionistické sklony, tak nemusí byť schopný prijať neúspech.


