S manželkou a dcérou sa cítim úplný

Čo pre vás znamená, že do vášho života vstúpila dcérka Elia?

S mojou manželkou Maťkou sme ju veľmi chceli a očakávali. Keď sa minulý rok vo štvrtom mesiaci nečakane ukončilo prvé tehotenstvo, bola to, samozrejme, veľká rana predovšetkým pre moju manželku a bezprostredne aj pre mňa.

Bola to taká naša tragédia, ktorú sme si najprv prežili sami, a potom aj s našimi najbližšími. Mali sme veľké šťastie, že Maťke sa podarilo druhýkrát otehotnieť. Vďaka testom sme vedeli, že Elia je zdravá a krásne sa vyvíja.

Koncom júla prišla na svet. Nie je nič krajšie, ako sa jej pozerať do tváričky. A je jedno, či rumázga, až sa otriasajú steny, alebo – raz za čas – krásne spinká (úsmev).

Aké to je držať v dlaniach takýto malý ľudský balíček?

Je to zázrak. Priznám sa, že som sa trošku bál, keď Maťka musela po celom dni prirodzeného pôrodu neplánovane ísť na sekciu. Po operácii mala niekoľkohodinovú rekonvalescenciu. Zatiaľ som mohol byť sám s Eliou.

Prešiel som si rôznymi psychickými štádiami, počas ktorých som pochopil, že toto dieťa je na nás úplne odkázané. Vedel som však, že s Maťkou to zvládneme. Keď sa zotavila, prišla na izbu a už sme boli traja.

Potom nás čakali štyri nádherné dni. Vzájomne sa stále jeden od druhého niečo učíme a Elia učí niečo nové nás. Teším sa, že to tak bude celý život, lebo je to niečo úžasné. Povedal by som, že je to nádherný boj a najkrajšia únava na svete.

Keďže vaša tvár je známa, do akej miery sa delíte o svoje radosti, ale aj bolesti s verejnosťou a médiami?

Snažíme sa mať jadro nášho manželstva a všetko to, čo spolu prežívame, sami pre seba. Naše súkromné prežívanie je nedeliteľné a neprenosné. To, čo cítim k Maťke, sa ani nedá opísať slovami.

Najväčší dar, ktorý som mohol dostať v živote, je moja manželka a dcérka. S nimi sa cítim úplný. Čo sa týka vzťahu k verejnosti, je to o tom, kam ju až človek pustí.