Salezián bez láskavosti by nebol

Kedy ste sa ako chlapec dozvedeli, že existujú saleziáni?

Keď v roku 1990 prišli dvaja saleziáni do nášho mestečka Lipany robiť stretká s miništrantmi. Boli to Anton Červeň a Jozef Luscoň, ktorí počas totality tajne pôsobili v Prešove. Po páde komunistického režimu začali už verejne pôsobiť aj v okolitých oblastiach.

Ako na vás zapôsobili?

Boli sympatickí, otvorení, priateľskí a mali veľký záujem o nás mladých. Vtedy som v Lipanoch miništroval. Niežeby sa náš farár o nás nezaujímal, práve naopak, ale totalitný režim, ktorý prenasledoval kňazov, mu nedovoľoval pracovať s  mladými.

Po nežnej revolúcii padlo bremeno neslobody, že niečo nemôžem, nesmiem, že som kontrolovaný. Saleziáni u nás rozbehli miništrantské stretká, boli sme aj na letnom tábore.

Ako sa potom vyvíjal váš vzťah so saleziánmi?

V roku 1992 som nastúpil na Gymnázium sv. Tomáša Akvinského v Košiciach. Onedlho som zistil, že aj tam sú saleziáni. Dostal som sa do spoločenstva a oratória, chodil som na mládežnícke sväté omše.

Po strednej škole som išiel na rok na vojenčinu. Keďže už bola možnosť civilnej vojenskej služby, splnil som si ju u saleziánov. Zároveň som bol rok v prednoviciáte. V roku 1997 som nastúpil do noviciátu v Poprade, potom som pokračoval v štúdiu.