Skúmanie mozgu pripomína detektívku

Čím vás fascinovala neurológia, že ste sa vydali touto cestou?

Mozog je najmenej prebádaný orgán. Jeho skúmanie preto pripomína detektívku, kde sa do práce musíte komplexne ponoriť, aby ste ochorenia vedeli zmysluplne riešiť.

Som dušou diagnostik a neurológia je odbor zriedkavých ochorení, takže ponúka obrovské bohatstvo vecí na objavovanie.

Čiže niečo, čo ešte nepoznáme, vás neodrádza, ale naopak, láka k výskumu?

Presne tak. Problémy sú na to, aby sa riešili.

Prečo ste sa rozhodli špecializovať na Parkinsonovu chorobu a príbuzné pohybové ochorenia?

Neplánoval som to, chcel som riešiť mozgové príhody. Prvý rok som to aj robil. Potom však za mnou a jedným kolegom prišla prednostka kliniky: „Kolegovia, jeden z vás pôjde robiť doktorandské štúdium do Holandska, ale na tému Parkinsonovej choroby.“

No ja som chcel robiť cievne príhody a kolega epileptológiu. Pamätám si na rozhovor medzi nami dvoma, ako sme z toho boli nervózni (úsmev).

Potom som si však povedal, že ísť do sveta a vidieť, ako funguje holandský systém, stojí za to. Aj keby som sa neskôr Parkinsonovej chorobe nemal venovať.

Neľutujete túto voľbu?

Naopak, bolo to najlepšie profesijné rozhodnutie v živote. Dostal som sa k odboru, ktorý teraz považujem za najkrajšiu oblasť neurológie.

Ponúka množstvo jemných klinických odtieňov, sú za tým stovky hodín pozorovania. Nestačia laboratórne parametre, nenahraditeľný je kontakt s pacientom – vyšetrenie, anamnéza. V  neurológii máme asi 7 000 ochorení, ktoré sú genetické.

Veľká časť je práve z oblasti pohybových, extrapyramidových. Mnohé sú liečiteľné, človeku viete efektívne pomôcť. Ak dobre urobíte diagnózu.