Stále som to ja, tá istá Sára

Pred pár dňami sme vás stretli neďaleko redakcie Katolíckych novín na Kapitulskej ulici v Bratislave. Čo vás tam priviedlo?

Budem účinkovať v jednej epizóde seriálu Sestry v kláštore, ktorý natáčam s Filmstory pre Televíziu Lux. V tej časti vystupujú okrem rehoľných sestier ako hlavné postavy aj dve dievčatá – kamarátky, ale každá z nich prežíva vieru inak. Spoločne zavítajú na návštevu do kláštora. Ako a či vôbec ich rehoľný život osloví, sa diváci dozvedia pri sledovaní seriálu.

Za svoj herecký výkon vo filme Potopa, ktorý mal premiéru v kinách na sklonku minulého roka, ste dostali cenu Slnko v sieti. Vnímajú vás spolužiaci a učitelia na Katolíckej univerzite, kde študujete, po tomto úspechu inak?

Myslím si, že nie. Všetci ma spoznali už predtým, ako prišiel do kín film Potopa. Stále som to ja, tá istá Sára. Potom, ako som dostala ocenenie Slnko v sieti, mi zo školy prišlo niekoľko blahoprajných mailov a osobne mi zagratuloval rektor univerzity. Bolo veľmi milé, že takto reagovali, ale nevidím žiadnu zmenu v tom, ako ku mne pristupujú. Keďže sme na akademickej pôde, ani by som nechcela, aby sa ku mne ľudia správali inak.

Vo filme Potopa stvárnila postavu pätnásťročnej Mary.

Popri natáčaniach študujete fyzioterapiu a práve ste v skúškovom období. Máte väčšiu trému na skúške alebo pred kamerou?

Na skúške. Scénu pred kamerou môžem viackrát opakovať, ale skúška je niečo úplne iné. Aj keď sa na ňu pripravujete a obetujete tomu veľa času i energie, vždy je možnosť, že ju nespravíte. Pred kamerou si to užívam, hoci som si myslela, že budem v strese, keď som sa po dlhom období po Potope znovu postavila na pľac pri natáčaní študentského filmu. Tréma sa však nedostavila, z čoho sa teším. Natáčanie bolo príjemné, ako keď vojdete do niečoho už známeho.

Čo vám pomáha získať sebaistotu a suverenitu? Máte svoj zaužívaný rituál?